Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návratu krakle do Medzibodrožia so zachovanou extenzívnou pastvou dobytka napomohli aj búdky, ktoré pre krakľu vyvesovali ornitológovia viac ako desaťročie.
Autor TASR
Košice 1. septembra (TASR) – Za drahokam medzi vtákmi slovenských nížin je považovaná krakľa belasá. Tento chránený druh sa na Slovensku kedysi vyskytoval pomerne bežne, na začiatku tohto tisícročia však u nás takmer úplne vyhynul. Za výnimočnú udalosť považujú ornitológovia jej minuloročný návrat a zahniezdenie po 25 rokoch v Medzibodroží v Trebišovskom okrese.
„Krakľa belasá je druh vtáka, ktorý na prvý pohľad zaujme svojim vzhľadom. Modré sfarbenie peria od tyrkysovej po indigovú ju radí medzi najpestrejšie vtáky slovenskej prírody. Stavbou tela a spôsobom letu sa podobá kavke alebo vrane, preto sa jej v minulosti hovorilo ľudovo aj modrá vrana,“ priblížil pre TASR Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko.
Na Slovensku je krakľa belasá na červenom zozname ako kriticky ohrozený druh. V celej Európe pritom zaznamenala prudký úbytok početnosti a hniezdny areál sa scvrkol na južnú polovicu kontinentu. Jej základnou potravou sú veľké druhy hmyzu, ako sú kobylky, koníky, motýle či vážky. Typický druh otvorenej poľnohospodárskej krajiny s rozptýlenou drevinovou vegetáciou a pasienkami s množstvom takéhoto hmyzu doplatil podľa Repela na intenzifikáciu poľnohospodárstva, chemizáciu a úbytok extenzívneho chovu hospodárskych zvierat. Z mnohých krajín vrátane Slovenska tak krakľa vymizla.
„Najvýraznejší pokles početnosti začal približne v 60. rokoch 20. storočia, kedy lokálne vymrela na väčšine územia. Hniezdna populácia sa postupne zmenšovala, až kým okolo roku 2000 zostalo iba jediné známe hniezdisko, a to na západnom Slovensku v okrese Komárno, kde posledný pár zahniezdil v roku 2010. Z Východoslovenskej nížiny vymizla ešte skôr a posledné hniezdenie bolo zaznamenané pred 25 rokmi,“ uviedol ornitológ. Ochranárov potešil vlani návrat krakle neďaleko obcí Strážne a Veľký Kamenec v Medzibodroží.
„Tento rok sa nám na rovnakej lokalite podarilo opäť potvrdiť obsadené teritóriá a zahniezdenie siedmich párov, z toho dva páry úspešne vychovali šesť mláďat. Zaujímavé boli aj individuálne výskyty v iných kútoch Slovenska,“ informovala mediálna manažérka SOS/BirdLife Slovensko Zuzana Lackovičová.
Návratu krakle do Medzibodrožia so zachovanou extenzívnou pastvou dobytka napomohli aj búdky, ktoré pre krakľu vyvesovali ornitológovia viac ako desaťročie. „K udržaniu kraklej populácie a opätovnému rozšíreniu do ďalších území Slovenska by určite pomohlo, ak by sa do našej krajiny vrátila pastva zvierat. Tá vnáša do prírody rozmanitosť a prichádza s ňou aj hmyz, ktorý tvorí väčšinu jej potravy,“ dodala Lackovičová. Naopak ubudnúť by malo plôch s agresívnymi praktikami intenzívneho poľnohospodárstva, ako sú niektoré chemické postreky.
Vzácna krakľa belasá sa v roku 2019 dostala na slovenskú poštovú známku. Záujemcovia ju môžu vidieť aj v chove Zoologickej záhrady Bojnice.
„Krakľa belasá je druh vtáka, ktorý na prvý pohľad zaujme svojim vzhľadom. Modré sfarbenie peria od tyrkysovej po indigovú ju radí medzi najpestrejšie vtáky slovenskej prírody. Stavbou tela a spôsobom letu sa podobá kavke alebo vrane, preto sa jej v minulosti hovorilo ľudovo aj modrá vrana,“ priblížil pre TASR Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko.
Na Slovensku je krakľa belasá na červenom zozname ako kriticky ohrozený druh. V celej Európe pritom zaznamenala prudký úbytok početnosti a hniezdny areál sa scvrkol na južnú polovicu kontinentu. Jej základnou potravou sú veľké druhy hmyzu, ako sú kobylky, koníky, motýle či vážky. Typický druh otvorenej poľnohospodárskej krajiny s rozptýlenou drevinovou vegetáciou a pasienkami s množstvom takéhoto hmyzu doplatil podľa Repela na intenzifikáciu poľnohospodárstva, chemizáciu a úbytok extenzívneho chovu hospodárskych zvierat. Z mnohých krajín vrátane Slovenska tak krakľa vymizla.
„Najvýraznejší pokles početnosti začal približne v 60. rokoch 20. storočia, kedy lokálne vymrela na väčšine územia. Hniezdna populácia sa postupne zmenšovala, až kým okolo roku 2000 zostalo iba jediné známe hniezdisko, a to na západnom Slovensku v okrese Komárno, kde posledný pár zahniezdil v roku 2010. Z Východoslovenskej nížiny vymizla ešte skôr a posledné hniezdenie bolo zaznamenané pred 25 rokmi,“ uviedol ornitológ. Ochranárov potešil vlani návrat krakle neďaleko obcí Strážne a Veľký Kamenec v Medzibodroží.
„Tento rok sa nám na rovnakej lokalite podarilo opäť potvrdiť obsadené teritóriá a zahniezdenie siedmich párov, z toho dva páry úspešne vychovali šesť mláďat. Zaujímavé boli aj individuálne výskyty v iných kútoch Slovenska,“ informovala mediálna manažérka SOS/BirdLife Slovensko Zuzana Lackovičová.
Návratu krakle do Medzibodrožia so zachovanou extenzívnou pastvou dobytka napomohli aj búdky, ktoré pre krakľu vyvesovali ornitológovia viac ako desaťročie. „K udržaniu kraklej populácie a opätovnému rozšíreniu do ďalších území Slovenska by určite pomohlo, ak by sa do našej krajiny vrátila pastva zvierat. Tá vnáša do prírody rozmanitosť a prichádza s ňou aj hmyz, ktorý tvorí väčšinu jej potravy,“ dodala Lackovičová. Naopak ubudnúť by malo plôch s agresívnymi praktikami intenzívneho poľnohospodárstva, ako sú niektoré chemické postreky.
Vzácna krakľa belasá sa v roku 2019 dostala na slovenskú poštovú známku. Záujemcovia ju môžu vidieť aj v chove Zoologickej záhrady Bojnice.
