Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od septembra minulého roka do apríla tam pracovalo sedem, neskôr desať ľudí.
Autor TASR
,aktualizované Letanovce 6. októbra (TASR) - Vzácne Kláštorisko v Slovenskom raji už viac ako rok obnovujú aj vďaka národnému projektu Ľudia a hrady. Koordinátor obnovy kláštora kartuziánov a architekt Juraj Slivka pre TASR uviedol, že v súčasnosti tam pracuje desať ľudí na trvalý pracovný pomer. Slavomír Zahornadský, starosta obce Letanovce, do ktorej katastra areál patrí, dodal, že v rámci projektu získali z Ministerstva kultúry SR 169.000 eur.
Od septembra minulého roka do apríla tam pracovalo sedem, neskôr desať ľudí. "Je to prvýkrát v histórii obnovy, čo sa podarilo zamestnať takéto množstvo pracovníkov," upozornil architekt. Okrem neho a ďalšieho archeológa Petra Ďuricu, ktorý je garantom projektu, zamestnali podľa starostu aj Rómov z obcí Svinia a neďalekých Hrabušíc a Letanoviec. Dodal, že väčšina zo spomínanej dotácie šla práve na mzdy. "Menej peňazí nám tak ostáva na materiál. Do budúcna by sme možno prijali, keby sa aj na toto myslelo pri rozdeľovaní zdrojov. Za ten rok sa dosť veľa práce urobilo, hlavne pri čistení historických rybníkov. Máme záujem v projekte pokračovať, všetko však závisí od toho, ako sa k tomu postaví nová vláda. Aby sme sa však posunuli s obnovou ešte ďalej, bude potrebné zafinancovať aj ďalšie položky okrem miezd a zamestnať aj kvalifikovanejších ľudí," skonštatoval Zahornadský.
Od začiatku projektu podľa Juraja Slivku hlavne konzervovali úseky strednej časti kláštora, zamerali sa aj na sever, kde sú mníšske domčeky príznačné pre kartuziánsky rád. "Nebola to však len práca na samotnom kláštore, ale hlavne na sprístupňovaní ciest na samotné Kláštorisko. To je v prospech zásobovania staveniska, logistiky, cyklistov i turistov," objasnil. V októbri a v novembri majú v pláne ešte zastrešenie najstaršej časti kláštora, objektu kaplnky sv. Margity Antiochijskej z druhej polovice 13. storočia. "Sme s ich prácou spokojní, niektorí už v minulosti pracovali na hradoch, takže prax majú aj s murovaním," dodal koordinátor. Nikto z nich nemá ukončené stredoškolské vzdelanie, vďaka projektu sa však podľa neho budú môcť lepšie v budúcnosti uplatniť na trhu práce.
Odhaľovaniu ruín kartuziánskeho kláštora sa už takmer 40 rokov venuje archeológ Michal Slivka. Upozornil, že história osídlenia tohto územia siaha ešte ďalej. Najstaršie hradisko opevnené valom je z obdobia neskorej doby bronzovej - 11 storočí pred Kristom. Druhý chronologicky najstarší je val z doby halštatskej 600 rokov pred Kristom a v strede lokality je opevnenie proti Tatárom z 13. storočia. Samotný kláštor začali stavať začiatkom 14. storočia.
Od septembra minulého roka do apríla tam pracovalo sedem, neskôr desať ľudí. "Je to prvýkrát v histórii obnovy, čo sa podarilo zamestnať takéto množstvo pracovníkov," upozornil architekt. Okrem neho a ďalšieho archeológa Petra Ďuricu, ktorý je garantom projektu, zamestnali podľa starostu aj Rómov z obcí Svinia a neďalekých Hrabušíc a Letanoviec. Dodal, že väčšina zo spomínanej dotácie šla práve na mzdy. "Menej peňazí nám tak ostáva na materiál. Do budúcna by sme možno prijali, keby sa aj na toto myslelo pri rozdeľovaní zdrojov. Za ten rok sa dosť veľa práce urobilo, hlavne pri čistení historických rybníkov. Máme záujem v projekte pokračovať, všetko však závisí od toho, ako sa k tomu postaví nová vláda. Aby sme sa však posunuli s obnovou ešte ďalej, bude potrebné zafinancovať aj ďalšie položky okrem miezd a zamestnať aj kvalifikovanejších ľudí," skonštatoval Zahornadský.
Od začiatku projektu podľa Juraja Slivku hlavne konzervovali úseky strednej časti kláštora, zamerali sa aj na sever, kde sú mníšske domčeky príznačné pre kartuziánsky rád. "Nebola to však len práca na samotnom kláštore, ale hlavne na sprístupňovaní ciest na samotné Kláštorisko. To je v prospech zásobovania staveniska, logistiky, cyklistov i turistov," objasnil. V októbri a v novembri majú v pláne ešte zastrešenie najstaršej časti kláštora, objektu kaplnky sv. Margity Antiochijskej z druhej polovice 13. storočia. "Sme s ich prácou spokojní, niektorí už v minulosti pracovali na hradoch, takže prax majú aj s murovaním," dodal koordinátor. Nikto z nich nemá ukončené stredoškolské vzdelanie, vďaka projektu sa však podľa neho budú môcť lepšie v budúcnosti uplatniť na trhu práce.
Odhaľovaniu ruín kartuziánskeho kláštora sa už takmer 40 rokov venuje archeológ Michal Slivka. Upozornil, že história osídlenia tohto územia siaha ešte ďalej. Najstaršie hradisko opevnené valom je z obdobia neskorej doby bronzovej - 11 storočí pred Kristom. Druhý chronologicky najstarší je val z doby halštatskej 600 rokov pred Kristom a v strede lokality je opevnenie proti Tatárom z 13. storočia. Samotný kláštor začali stavať začiatkom 14. storočia.
