Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálna prokuratúra bude aj naďalej ex offo sledovať a vyhodnocovať dostupné poznatky a informácie o tomto druhu trestnej činnosti.
Autor TASR
Bratislava 8. augusta (TASR) - Počet trestne stíhaných osôb za rasovo motivované trestné činy a skutky s prvkom extrémizmu, vrátane diváckeho násilia, na Slovensku dlhodobo klesá. Uvádza sa v správe o činnosti prokuratúry za rok 2015, ktorú do Národnej rady SR predložil generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Plénum by o jeho referáte malo rokovať na septembrovom zasadnutí.
Kým vlani bolo takéto obvinenie vznesené voči 30 osobám, v roku 2014 ich bolo 35. Minulý rok bolo ukončené trestné stíhanie proti 36 osobám a v roku 2014 proti 67. "S poukazom na predošlé obdobia možno konštatovať, že tento druh kriminality má dlhodobo klesajúcu tendenciu," informoval Čižnár. Najviac osôb bolo trestne stíhaných pre trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd (12 ľudí) a pre trestný čin prechovávania extrémistických materiálov (10 ľudí).
Napriek tomu, že v prevažnej miere ide o menej nebezpečné skutky, ktorých sa dopúšťajú osamotení páchatelia bez priameho použitia násilia, prokuratúra venuje tejto problematike zvýšenú pozornosť. "Jedným zo spôsobov páchania tejto trestnej činnosti je využívanie internetu na zverejňovanie agresívnych nenávistných textov a prejavov, prípadne na predaj kúpu rôznych predmetov deklarujúcich príslušnosť a sympatie ich držiteľov k skupinám zameraným na potláčanie základných práv a slobôd," uvádza sa v správe.
Masová dostupnosť týchto komunikačných prostriedkov podľa Čižnára umožňuje oslovenie širšieho okruhu osôb, čo zvyšuje aj závažnosť spáchaného trestného činu. "Pri odhaľovaní týchto spôsobov páchania trestnej činnosti sú orgány činné v trestnom konaní limitované technickými personálnymi možnosťami. V situácii, keď sa podstatná časť činnosti smerujúcej k podpore extrémistických skupín presúva do virtuálneho priestoru, najmä na sociálne siete a rôzne internetové fóra, pričom organizátori takýchto činností využívajú možnosti registrácie internetových stránok v zahraničí, je odhaľovanie prevádzkovateľov a používateľov týchto stránok procesne relevantnými úkonmi veľmi ťažké," upozornil Čižnár.
Generálna prokuratúra preto na základe viacerých podnetov doručených od občanov, ako aj zástupcov médií, vydala v septembri 2015 verejné stanovisko, v ktorom uviedla, že "každý má právo vyjadriť svoj názor k tejto problematike, avšak spôsobom, ktorý je spoločensky a z hľadiska trestnoprávnych noriem akceptovateľný a súčasne každé verejné vyjadrenie, ktoré svojím obsahom bude hanobiť migrantov pre ich štátnu príslušnosť, náboženské vyznanie alebo bude podnecovať k nenávisti k týmto ľuďom a súčasne bude napĺňať znaky konkrétneho trestného činu, bude zákonným spôsobom posúdené a vybavené v trestnom konaní".
Čižnár tiež deklaruje, že generálna prokuratúra bude aj naďalej ex offo sledovať a vyhodnocovať dostupné poznatky a informácie o tomto druhu trestnej činnosti, zabezpečí ich preverenie všetkými zákonnými prostriedkami a vo vzťahu k podriadeným prokuratúram bude plniť koordinačnú a metodickú úlohu.
Kým vlani bolo takéto obvinenie vznesené voči 30 osobám, v roku 2014 ich bolo 35. Minulý rok bolo ukončené trestné stíhanie proti 36 osobám a v roku 2014 proti 67. "S poukazom na predošlé obdobia možno konštatovať, že tento druh kriminality má dlhodobo klesajúcu tendenciu," informoval Čižnár. Najviac osôb bolo trestne stíhaných pre trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd (12 ľudí) a pre trestný čin prechovávania extrémistických materiálov (10 ľudí).
Napriek tomu, že v prevažnej miere ide o menej nebezpečné skutky, ktorých sa dopúšťajú osamotení páchatelia bez priameho použitia násilia, prokuratúra venuje tejto problematike zvýšenú pozornosť. "Jedným zo spôsobov páchania tejto trestnej činnosti je využívanie internetu na zverejňovanie agresívnych nenávistných textov a prejavov, prípadne na predaj kúpu rôznych predmetov deklarujúcich príslušnosť a sympatie ich držiteľov k skupinám zameraným na potláčanie základných práv a slobôd," uvádza sa v správe.
Masová dostupnosť týchto komunikačných prostriedkov podľa Čižnára umožňuje oslovenie širšieho okruhu osôb, čo zvyšuje aj závažnosť spáchaného trestného činu. "Pri odhaľovaní týchto spôsobov páchania trestnej činnosti sú orgány činné v trestnom konaní limitované technickými personálnymi možnosťami. V situácii, keď sa podstatná časť činnosti smerujúcej k podpore extrémistických skupín presúva do virtuálneho priestoru, najmä na sociálne siete a rôzne internetové fóra, pričom organizátori takýchto činností využívajú možnosti registrácie internetových stránok v zahraničí, je odhaľovanie prevádzkovateľov a používateľov týchto stránok procesne relevantnými úkonmi veľmi ťažké," upozornil Čižnár.
Generálna prokuratúra preto na základe viacerých podnetov doručených od občanov, ako aj zástupcov médií, vydala v septembri 2015 verejné stanovisko, v ktorom uviedla, že "každý má právo vyjadriť svoj názor k tejto problematike, avšak spôsobom, ktorý je spoločensky a z hľadiska trestnoprávnych noriem akceptovateľný a súčasne každé verejné vyjadrenie, ktoré svojím obsahom bude hanobiť migrantov pre ich štátnu príslušnosť, náboženské vyznanie alebo bude podnecovať k nenávisti k týmto ľuďom a súčasne bude napĺňať znaky konkrétneho trestného činu, bude zákonným spôsobom posúdené a vybavené v trestnom konaní".
Čižnár tiež deklaruje, že generálna prokuratúra bude aj naďalej ex offo sledovať a vyhodnocovať dostupné poznatky a informácie o tomto druhu trestnej činnosti, zabezpečí ich preverenie všetkými zákonnými prostriedkami a vo vzťahu k podriadeným prokuratúram bude plniť koordinačnú a metodickú úlohu.
