Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nový diel TV cyklu dokumentov Gustáva Murína Mafiáni bude o mafiánskej dvojici „bojovníka“ Jána Takáča a s nimi spriahnutého „ekonóma“ Jozefa Surovčíka.
Autor Teraz.sk
Bratislava 5. mája (teraz.sk) - V piatok 6. mája uvidíte ôsmy diel TV cyklu dokumentov Gustáva Murína „Mafiáni“. Tentoraz o mafiánskej dvojici „bojovníka“ Jána Takáča (zakladateľa mafiánskeho gangu takáčovcov) a s nimi spriahnutého „ekonóma“ Jozefa Surovčíka. Ten druhý zakladal reštaurácie, herne a bary, ten prvý ich chránil, ale tiež „chránil“ iných tak, že od nich bral tzv. výpalné.
Najmä svedectvo posledných troch ukazuje pozoruhodný paradox, že aj neľútostný mafián môže na svoje najbližšie okolie pôsobiť ako milý, kultivovaný a srdečný, či dokonca dobroprajný spoločník. V kontraste s tým sa CBS založená Takáčom volala Valis, čo bolo spojením slov „valcovanie – lisovanie“. A čoskoro, najmä v bratislavskej štvrti Ružinov, bolo mnohým začínajúcim podnikateľom jasné, kto tu bude „valcovať“ a čo sa z nich „vylisuje“.
Ôsmy diel TV cyklu dokumentov "Mafiáni" ukazuje aké závratné kariéry sa dali robiť po páde komunizmu vďaka chaosu, ktorý nezvládli tzv. „neholucionári“. Takáč sa z biletára na diskotékach stal bossom obávanej zločineckej skupiny. Surovčík sa z výčapníka vypracoval na veľkopodnikateľa v oblasti gastronómie a hazardných hier. Zoznámili sa v zápasníckom klube ešte ako chlapci. Vrcholoví zápasníci, karatisti a boxeri vtedy ovládli najmä bratislavské podsvetie.
Hlavné jadro nového organizovaného zločinu v Bratislave zakladali traja bossovia: Belovič, Sýkora a Takáč. Po náhlej smrti Beloviča, ktorého údajne zastihol infarkt za volantom jeho luxusného auta, sa skupina rozdelila na tzv. sýkorky a takáčovcov. A tie spolu súperili až do trpkého konca, kedy obe skupiny prišli o svojich zakladajúcich bossov.
Jozef Surovčík len v Bratislave prevádzkoval spoločne s ďalším podnikateľom Ivom Ružičom viac ako desať reštauračných zariadení zvučného mena. Od populárnej diskotéky Laverna na Námestí SNP cez herňu Alfa Bingo v Petržalke až po reštaurácie Jadran a Astra v Ružinove. Surovčík bol spoločenský človek a rád sa obklopoval známymi ľuďmi. Na otvorení jeho diskotéky Laverna účinkovali napríklad Peter Nagy i Darina Rolincová.
Surovčík priviedol na Slovensko hru bingo a zaviedol hracie automaty. Bol tiež jediný, čo sa verejne pochválil, že zarobil miliardu vtedajších korún.
Rozrastajúce sa impérium Takáč – Surovčík sa však dostalo do krvavého stretu s balkánskymi drogovými dílermi. A je paradoxom doby, že sa v tej brutálnej vojne ocitli sami. Tí cudzokrajní kšeftári s ľudským nešťastím si totiž dokázali nájsť cestičky k najvyšším funkcionárom polície i súdov a ich rozpínanie zastavili vlastne až hlavne títo bossovia bratislavského podsvetia.
Doslova bitevným poľom sa stal obchodný dom Jadran, ale aj iné bratislavské podniky. Okrem bitiek a streľby prišli na rad aj granáty. To, ako dramaticky tá mafiánska vojna prebiehala uvidíte na vlastné oči už najbližší piatok o 21:55 na Jednotke v ôsmom diele TV cyklu dokumentov „Mafiáni“.
--
Ján Takáč prvému útoku v bratislavskom bare Cassey unikol. Tibor V., označovaný médiami za piťovca, strieľal, ale s vážnymi poraneniami si to odniesol Takáčov ochrankár.
Posledné dejstvo Takáčovho životného príbehu sa odohralo 30. júla 2003 o pol šiestej popoludní na ulici Na Revíne v bratislavskej štvrti Kramáre. Neznámy strelec ho zastrelil zozadu, keď práve nasadal do svojho luxusného terénneho Mercedesu. V tomto diele odznie aj svedectvo Takáčovho brata o posledných dňoch veľkého bossa – tušil, že ho „dajú dole“?
Už o dva mesiace neskôr, 25. septembra 2003, sa Jozef Surovčík vybral na červenom horskom bicykli so svojím labradorom na prechádzku popri Seneckých jazerách. Jeho život ukončilo sedem zásahov z pištole. Posledná bola rana istoty do zátylku.
O tom prečo museli zomrieť a kto za tým pravdepodobne stál, sa dozviete už najbližší piatok o 21:55 na Jednotke v ôsmom diele TV cyklu dokumentov "Mafiáni".
Okrem bezpečnostných analytikov (prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc., Milan Žitný a Peter Majtan) a 1. viceprezidenta PZ gen. Milana Lučanského prehovoria aj unikátni svedkovia tej doby:
+ bývalý novinár Peter Tóth
a traja anonymní svedkovia: Peter, Vlastimil a Iveta.
+ bývalý novinár Peter Tóth
a traja anonymní svedkovia: Peter, Vlastimil a Iveta.
Najmä svedectvo posledných troch ukazuje pozoruhodný paradox, že aj neľútostný mafián môže na svoje najbližšie okolie pôsobiť ako milý, kultivovaný a srdečný, či dokonca dobroprajný spoločník. V kontraste s tým sa CBS založená Takáčom volala Valis, čo bolo spojením slov „valcovanie – lisovanie“. A čoskoro, najmä v bratislavskej štvrti Ružinov, bolo mnohým začínajúcim podnikateľom jasné, kto tu bude „valcovať“ a čo sa z nich „vylisuje“.
Ôsmy diel TV cyklu dokumentov "Mafiáni" ukazuje aké závratné kariéry sa dali robiť po páde komunizmu vďaka chaosu, ktorý nezvládli tzv. „neholucionári“. Takáč sa z biletára na diskotékach stal bossom obávanej zločineckej skupiny. Surovčík sa z výčapníka vypracoval na veľkopodnikateľa v oblasti gastronómie a hazardných hier. Zoznámili sa v zápasníckom klube ešte ako chlapci. Vrcholoví zápasníci, karatisti a boxeri vtedy ovládli najmä bratislavské podsvetie.
Hlavné jadro nového organizovaného zločinu v Bratislave zakladali traja bossovia: Belovič, Sýkora a Takáč. Po náhlej smrti Beloviča, ktorého údajne zastihol infarkt za volantom jeho luxusného auta, sa skupina rozdelila na tzv. sýkorky a takáčovcov. A tie spolu súperili až do trpkého konca, kedy obe skupiny prišli o svojich zakladajúcich bossov.
Jozef Surovčík len v Bratislave prevádzkoval spoločne s ďalším podnikateľom Ivom Ružičom viac ako desať reštauračných zariadení zvučného mena. Od populárnej diskotéky Laverna na Námestí SNP cez herňu Alfa Bingo v Petržalke až po reštaurácie Jadran a Astra v Ružinove. Surovčík bol spoločenský človek a rád sa obklopoval známymi ľuďmi. Na otvorení jeho diskotéky Laverna účinkovali napríklad Peter Nagy i Darina Rolincová.
Surovčík priviedol na Slovensko hru bingo a zaviedol hracie automaty. Bol tiež jediný, čo sa verejne pochválil, že zarobil miliardu vtedajších korún.
Rozrastajúce sa impérium Takáč – Surovčík sa však dostalo do krvavého stretu s balkánskymi drogovými dílermi. A je paradoxom doby, že sa v tej brutálnej vojne ocitli sami. Tí cudzokrajní kšeftári s ľudským nešťastím si totiž dokázali nájsť cestičky k najvyšším funkcionárom polície i súdov a ich rozpínanie zastavili vlastne až hlavne títo bossovia bratislavského podsvetia.
Doslova bitevným poľom sa stal obchodný dom Jadran, ale aj iné bratislavské podniky. Okrem bitiek a streľby prišli na rad aj granáty. To, ako dramaticky tá mafiánska vojna prebiehala uvidíte na vlastné oči už najbližší piatok o 21:55 na Jednotke v ôsmom diele TV cyklu dokumentov „Mafiáni“.
--
Ján Takáč prvému útoku v bratislavskom bare Cassey unikol. Tibor V., označovaný médiami za piťovca, strieľal, ale s vážnymi poraneniami si to odniesol Takáčov ochrankár.
Posledné dejstvo Takáčovho životného príbehu sa odohralo 30. júla 2003 o pol šiestej popoludní na ulici Na Revíne v bratislavskej štvrti Kramáre. Neznámy strelec ho zastrelil zozadu, keď práve nasadal do svojho luxusného terénneho Mercedesu. V tomto diele odznie aj svedectvo Takáčovho brata o posledných dňoch veľkého bossa – tušil, že ho „dajú dole“?
Už o dva mesiace neskôr, 25. septembra 2003, sa Jozef Surovčík vybral na červenom horskom bicykli so svojím labradorom na prechádzku popri Seneckých jazerách. Jeho život ukončilo sedem zásahov z pištole. Posledná bola rana istoty do zátylku.
O tom prečo museli zomrieť a kto za tým pravdepodobne stál, sa dozviete už najbližší piatok o 21:55 na Jednotke v ôsmom diele TV cyklu dokumentov "Mafiáni".
