Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Belošského expolicajta Dereka Chauvina uznala 20. apríla súdna porota v meste Minneapolis za vinného z vraždy druhého aj tretieho stupňa a tiež zo zabitia Georgea Floyda.
Autor TASR
Minneapolis 3. júna (TASR) - Prokuratúra v americkom meste Minneapolis žiada 30 rokov väzenia pre bývalého policajta Dereka Chauvina usvedčeného z vraždy Afroameričana Georgea Floyda, ktorý vlani v máji prišiel o život v dôsledku brutálneho policajného zásahu. Informovala o tom agentúra AFP.
Obžaloba v stredu požiadala sudcu Petera Cahilla, aby bol Chauvin odsúdený na 30 rokov odňatia slobody. Podľa nej by mal byť 45-ročný expolicajt prísne potrestaný, lebo sa voči Floydovi správal "mimoriadne kruto" a flagrantne tak zneužil svoje právomoci, pričom súd v jeho konaní identifikoval až štyri priťažujúce okolnosti.
Obhajoba naopak požaduje omnoho miernejší trest: podľa nej by mal byť Chauvin odsúdený len na dobu, ktorú už strávil vo väzbe a na podmienečný trest. Svojho klienta bráni tvrdením, že sa pri Floydovom zatýkaní síce dopustil pochybenia, avšak že konal "v dobrej viere", že si len plní svoje služobné povinnosti.
Advokáti tiež argumentujú tým, že Chauvin doposiaľ nebol trestaný a že by sa vo väzení ako bývalý policajt mohol stať obeťou zlého zaobchádzania. Výšku Chauvinovho trestu má súd oznámiť 25. júna.
Belošského expolicajta Dereka Chauvina uznala 20. apríla súdna porota v meste Minneapolis za vinného z vraždy druhého aj tretieho stupňa a tiež zo zabitia Georgea Floyda.
Za najvážnejší trestný čin, z ktorého ho usvedčili - vraždu druhého stupňa - by mohol byť odsúdený až na 40 rokov. Ako prvý raz trestaný páchateľ však mohol potenciálne dostať aj minimálny 12,5-ročný trest, ak by nebolo priťažujúcich okolností.
Afroameričan Floyd zomrel vlani 25. mája v Minneapolise po tom, ako mu policajt Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše osem minút a ignoroval Floydove sťažnosti na to, že "nemôže dýchať". Tento čin vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite.
Chauvina bezprostredne po Floydovej smrti prepustili z policajného zboru, rovnako ako aj ďalších troch policajtov, ktorí boli pri Floydovom zatýkaní. Tí čelia obvineniam z napomáhania a podnecovaniu k vražde a zabitiu. Proces s nimi sa má začať 23. augusta.
Obžaloba v stredu požiadala sudcu Petera Cahilla, aby bol Chauvin odsúdený na 30 rokov odňatia slobody. Podľa nej by mal byť 45-ročný expolicajt prísne potrestaný, lebo sa voči Floydovi správal "mimoriadne kruto" a flagrantne tak zneužil svoje právomoci, pričom súd v jeho konaní identifikoval až štyri priťažujúce okolnosti.
Obhajoba naopak požaduje omnoho miernejší trest: podľa nej by mal byť Chauvin odsúdený len na dobu, ktorú už strávil vo väzbe a na podmienečný trest. Svojho klienta bráni tvrdením, že sa pri Floydovom zatýkaní síce dopustil pochybenia, avšak že konal "v dobrej viere", že si len plní svoje služobné povinnosti.
Advokáti tiež argumentujú tým, že Chauvin doposiaľ nebol trestaný a že by sa vo väzení ako bývalý policajt mohol stať obeťou zlého zaobchádzania. Výšku Chauvinovho trestu má súd oznámiť 25. júna.
Belošského expolicajta Dereka Chauvina uznala 20. apríla súdna porota v meste Minneapolis za vinného z vraždy druhého aj tretieho stupňa a tiež zo zabitia Georgea Floyda.
Za najvážnejší trestný čin, z ktorého ho usvedčili - vraždu druhého stupňa - by mohol byť odsúdený až na 40 rokov. Ako prvý raz trestaný páchateľ však mohol potenciálne dostať aj minimálny 12,5-ročný trest, ak by nebolo priťažujúcich okolností.
Afroameričan Floyd zomrel vlani 25. mája v Minneapolise po tom, ako mu policajt Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše osem minút a ignoroval Floydove sťažnosti na to, že "nemôže dýchať". Tento čin vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite.
Chauvina bezprostredne po Floydovej smrti prepustili z policajného zboru, rovnako ako aj ďalších troch policajtov, ktorí boli pri Floydovom zatýkaní. Tí čelia obvineniam z napomáhania a podnecovaniu k vražde a zabitiu. Proces s nimi sa má začať 23. augusta.
