Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v utorok na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku obžalobu na predstaviteľov bratislavskej zločineckej skupiny takáčovcov vrátane jej bosa Ľubomíra Kudličku, ktorý bol v apríli právoplatne odsúdený na 25 rokov. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová. Obžaloba bola podaná na 16 obvinených pre celkovo 24 skutkov.
V rámci akcie NAKA pod krycím názvom Apač koncom októbra 2019 zadržali pôvodne až 19 členov takáčovcov. Trinásti obvinení skončili vo väzbe pre rôznu násilnú trestnú činnosť ako napríklad založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, hrubý nátlak, vydieranie či nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami. Medzi zadržanými boli aj dve osoby, ktoré v minulosti bratislavské súdy právoplatne oslobodili spod obžaloby mafiánskych vrážd - Karola Pátasyho staršieho a Petra Hávašiho alias Havla.
V apríli tohto roku Najvyšší súd (NS) SR zamietol odvolanie Kudličku voči rozsudku ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, ktorý ho odsúdil na 25 rokov odňatia slobody za objednávku vraždy podnikateľa Romana Krajčiho v roku 2006. Trest si Kudlička alias Kudla odpykáva v ústave s maximálnym stupňom stráženia.
Podnikateľa rozstrieľalo vražedné komando sátorovcov na čele s bosom Ľudovítom Sátorom a odsúdeným viacnásobným vrahom Zsoltom Nagyom alias Čontym. Zasiahnuť ho malo 15 rán. Motívom vraždy mali byť skrížené podnikateľské záujmy týkajúce sa lyžiarskeho strediska Malinô Brdo s obžalovaným, ktorý mal za objednávku vraždy zaplatiť tri milióny korún.
Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby, ale aj herne a iné. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci sa stal bosom skupiny práve Kudla. Popri skupinách takzvaných sýkorovcov, piťovcov a slobodovcov boli takáčovci považovaní za najsilnejšiu z bratislavských skupín.
V rámci akcie NAKA pod krycím názvom Apač koncom októbra 2019 zadržali pôvodne až 19 členov takáčovcov. Trinásti obvinení skončili vo väzbe pre rôznu násilnú trestnú činnosť ako napríklad založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, hrubý nátlak, vydieranie či nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami. Medzi zadržanými boli aj dve osoby, ktoré v minulosti bratislavské súdy právoplatne oslobodili spod obžaloby mafiánskych vrážd - Karola Pátasyho staršieho a Petra Hávašiho alias Havla.
V apríli tohto roku Najvyšší súd (NS) SR zamietol odvolanie Kudličku voči rozsudku ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, ktorý ho odsúdil na 25 rokov odňatia slobody za objednávku vraždy podnikateľa Romana Krajčiho v roku 2006. Trest si Kudlička alias Kudla odpykáva v ústave s maximálnym stupňom stráženia.
Podnikateľa rozstrieľalo vražedné komando sátorovcov na čele s bosom Ľudovítom Sátorom a odsúdeným viacnásobným vrahom Zsoltom Nagyom alias Čontym. Zasiahnuť ho malo 15 rán. Motívom vraždy mali byť skrížené podnikateľské záujmy týkajúce sa lyžiarskeho strediska Malinô Brdo s obžalovaným, ktorý mal za objednávku vraždy zaplatiť tri milióny korún.
Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby, ale aj herne a iné. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci sa stal bosom skupiny práve Kudla. Popri skupinách takzvaných sýkorovcov, piťovcov a slobodovcov boli takáčovci považovaní za najsilnejšiu z bratislavských skupín.
