Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obžalovaný muž podľa polície a obžaloby prokuratúry v noci z 28. na 29. novembra 2009 v rodinnom dome vo Svederníku najskôr brutálnym spôsobom zavraždil 43-ročnú ženu a škrtil jej dcéru.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. marca (TASR) - Roman Chocholáč si za dvojnásobnú vraždu svojej tety Ivety Čubňovej a sesternice Ivany Krčulovej z novembra 2009, ktorá sa odohrala v katastri obce Kotešová – Oblazov, odpyká definitívne doživotný trest odňatia slobody. Rozhodol o tom v utorok trojčlenný senát Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý tak zamietol jeho dovolanie.
"Formálne podmienky na podanie dovolania splnené boli, ale neboli splnené podmienky, aby sa dovolaniu vyhovelo," uviedol v utorok predseda senátu NS SR. Chocholáčove dovolanie obsahovalo takmer 50 bodov a prísediaci sudca ich čítal približne hodinu. Proti rozhodnutiu NS SR nie je prípustný opravný prostriedok.
Na doživotie odsúdený Chocholáč v dovolaní namietal, že napríklad polícia postupovala nezákonne, že sudca na prvostupňovom súde nemal v jeho veci rozhodovať, že si nemohol dať vypracovať za vlastné prostriedky znalecké posudky a podobne. Spochybňoval výpoveď kľúčového svedka a skritizoval aj médiá, že voči nemu viedli tvrdú mediálnu kampaň, čo mohlo ovplyvniť rozhodovanie súdov.
Verejné zasadnutie na NS SR sa v utorok uskutočnilo za prísnych bezpečnostných opatrení, keď Chocholáča eskortovali traja kukláči, a prítomný bol aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).
Romana Chocholáča za dvojnásobnú brutálnu vraždu odsúdil v roku 2012 najprv Okresný súd v Žiline na doživotný trest odňatia slobody, ktorý si mal odpykať v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Obžalovaný sa odvolal na Krajský súd v Žiline, ten však odvolanie v auguste toho istého roku zamietol a trest prvostupňového súdu potvrdil. Na Okresnom súde v Žiline Chocholáč čítal svoju 120-stranovú záverečnú reč 17 hodín.
Tvrdil, že je nevinný. Pojednávanie na prvostupňovom súde v roku 2012 trvalo približne rok. Obžalovaný bol vo svojom okolí pokladaný za problematického mladíka, ktorý bol bez zamestnania, kradol a holdoval alkoholu.
Obžalovaný muž podľa polície a obžaloby prokuratúry v noci z 28. na 29. novembra 2009 v rodinnom dome vo Svederníku najskôr brutálnym spôsobom zavraždil 43-ročnú ženu a potom fyzicky napadol a škrtil jej dcéru. Obdive ženy mal postupne naložiť do dvoch áut a tie potopiť vo vodnom kanáli rieky Váh v katastri obce Kotešová - Oblazov. Autá s telami zavraždených žien našla žilinská polícia krátko po oznámení ich nezvestnosti, a to v decembri 2009. Dôvodom dvojnásobnej vraždy, ku ktorej sa Roman Chocholáč nepriznal, mal byť podľa polície majetkový prospech. V minulosti bol súdený za majetkovú trestnú činnosť.
V súčasnosti sa v slovenských väzniciach, vrátane Chocholáča, vo výkone trestu odňatia slobody nachádza 48 odsúdených na doživotie. TASR o tom v utorok informoval riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa ZVJS Adrián Baláž.
"Základné práva odsúdených (napríklad na ubytovanie, spánok, stravovanie) a ostatné práva odsúdených (napríklad nákupy, vychádzky, návštevy, prijímanie balíkov, telefonovanie) sú rovnaké vo všetkých stupňoch stráženia. Rozdielny je len spôsob zabezpečenia a uplatňovania týchto práv, regulácia a kontrola pohybu a činnosti odsúdených," objasnil Baláž práva doživotne odsúdených.
Podľa jeho slov platí zásada, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení. Aj z tohto dôvodu je jedným zo základných účelov výkonu trestu odňatia slobody v prípade odsúdených na doživotie primárne ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného.
"Formálne podmienky na podanie dovolania splnené boli, ale neboli splnené podmienky, aby sa dovolaniu vyhovelo," uviedol v utorok predseda senátu NS SR. Chocholáčove dovolanie obsahovalo takmer 50 bodov a prísediaci sudca ich čítal približne hodinu. Proti rozhodnutiu NS SR nie je prípustný opravný prostriedok.
Na doživotie odsúdený Chocholáč v dovolaní namietal, že napríklad polícia postupovala nezákonne, že sudca na prvostupňovom súde nemal v jeho veci rozhodovať, že si nemohol dať vypracovať za vlastné prostriedky znalecké posudky a podobne. Spochybňoval výpoveď kľúčového svedka a skritizoval aj médiá, že voči nemu viedli tvrdú mediálnu kampaň, čo mohlo ovplyvniť rozhodovanie súdov.
Verejné zasadnutie na NS SR sa v utorok uskutočnilo za prísnych bezpečnostných opatrení, keď Chocholáča eskortovali traja kukláči, a prítomný bol aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).
Romana Chocholáča za dvojnásobnú brutálnu vraždu odsúdil v roku 2012 najprv Okresný súd v Žiline na doživotný trest odňatia slobody, ktorý si mal odpykať v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Obžalovaný sa odvolal na Krajský súd v Žiline, ten však odvolanie v auguste toho istého roku zamietol a trest prvostupňového súdu potvrdil. Na Okresnom súde v Žiline Chocholáč čítal svoju 120-stranovú záverečnú reč 17 hodín.
Tvrdil, že je nevinný. Pojednávanie na prvostupňovom súde v roku 2012 trvalo približne rok. Obžalovaný bol vo svojom okolí pokladaný za problematického mladíka, ktorý bol bez zamestnania, kradol a holdoval alkoholu.
Obžalovaný muž podľa polície a obžaloby prokuratúry v noci z 28. na 29. novembra 2009 v rodinnom dome vo Svederníku najskôr brutálnym spôsobom zavraždil 43-ročnú ženu a potom fyzicky napadol a škrtil jej dcéru. Obdive ženy mal postupne naložiť do dvoch áut a tie potopiť vo vodnom kanáli rieky Váh v katastri obce Kotešová - Oblazov. Autá s telami zavraždených žien našla žilinská polícia krátko po oznámení ich nezvestnosti, a to v decembri 2009. Dôvodom dvojnásobnej vraždy, ku ktorej sa Roman Chocholáč nepriznal, mal byť podľa polície majetkový prospech. V minulosti bol súdený za majetkovú trestnú činnosť.
V súčasnosti sa v slovenských väzniciach, vrátane Chocholáča, vo výkone trestu odňatia slobody nachádza 48 odsúdených na doživotie. TASR o tom v utorok informoval riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa ZVJS Adrián Baláž.
"Základné práva odsúdených (napríklad na ubytovanie, spánok, stravovanie) a ostatné práva odsúdených (napríklad nákupy, vychádzky, návštevy, prijímanie balíkov, telefonovanie) sú rovnaké vo všetkých stupňoch stráženia. Rozdielny je len spôsob zabezpečenia a uplatňovania týchto práv, regulácia a kontrola pohybu a činnosti odsúdených," objasnil Baláž práva doživotne odsúdených.
Podľa jeho slov platí zásada, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení. Aj z tohto dôvodu je jedným zo základných účelov výkonu trestu odňatia slobody v prípade odsúdených na doživotie primárne ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného.
