Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je odsúdený na 23 rokov za vraždu Jána Kromku a Petra Klešča, predtým na 14 rokov za vraždu Karola Kolárika.
Autor TASR
Prešov 28. septembra (TASR) – Na okresnom súde v Prešove sa dnes konalo verejné zasadnutie vo veci obnovenia konania, o ktoré požiadal Dušan Borženský, odsúdený na 23 rokov za vraždu Jána Kromku a Petra Klešča, predtým na 14 rokov za vraždu Karola Kolárika. Vraždy boli podľa obžaloby súčasťou konkurenčného boja v košickom podsvetí. Spolu s Borženským bol na 23 rokov vtedy odsúdený aj Alexander Horváth, ktorý dnes vypovedal pred súdom ako svedok. Predseda senátu dnes o žiadosti na obnovenie konania nerozhodol, zasadnutie odročil na 24. novembra.
Pojednávanie sa konalo v neprítomnosti Borženského, ktorý o to požiadal listom súd. Senát vypočul dvoch svedkov, Horvátha a jeho bývalého spoluväzňa Jaroslava Beliša, ktorých výpovede na žiadosť obhajkyne konfrontoval.
Horváth dnes vypovedal, že pred súdmi doteraz niekoľkokrát menil výpovede, aby si zachránil život. Bolo tomu tak aj v prípade Borženského, ktorého sa bál a tiež voči nemu cítil nenávisť. Považoval ho za strelca, ktorý mu poškodil miechu, čo ho pripútalo na invalidný vozík. Borženský ho mal tiež prinútiť ku krivej výpovedi proti Mikulášovi Černákovi v prípade vraždy poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka, svoju výpoveď neskôr Horváth zmenil. Podľa jeho dnešnej výpovede klamal, keď pred súdom tvrdil, že bol vo Vajkovciach pri vražde Jána Kromku (brata nájomného vraha Alojza Kromku). Preto nemôže dnes potvrdiť, či tam bol Borženský. Podrobnosti o priebehu vraždy vedel od Róberta Holuba a Štefana Fabiána. Borženského do prípadu vedome namočil preto, aby ho dostal za mreže.
Horváth si podľa vlastných slov viedol vo väzení dva zošity. Do červeného si zapisoval informácie, ako sa skutočne skutky stali. Do zeleného ich modifikoval tak, aby boli v jeho prospech. Niektoré state z červeného zošita diktoval spoluväzňovi Belišovi, ktorý ich prepisoval do zeleného zošita. Tam pozmenil niektoré súvislosti a mená, ako mu to vyhovovalo.
To potvrdil vo svojej výpovedi aj Beliš. Vyjadril sa, že Horváth volal svoj zelený zošit „cestou domov“. Podľa jeho slov Horváth sa mal dvakrát pokúsiť zavraždiť Borženského, a to pri Dubníku v okrese Prešov a na železničnej stanici v Košiciach, ale zámer mu nevyšiel. Až potom sa rozhodol proti nemu svedčiť.
Horváth priznal, že mu Borženský písal listy do väzenia a on mu odpovedal na jeho otázky. Nepotvrdil, že v listoch boli vypracované aj odpovede. Podľa jeho slov dnes sa už Borženského nebojí, preto sa rozhodol vypovedať pravdu. Myslí si, že obaja si už svoje odsedeli a chcú rovnako prežiť pokojný zvyšok života na slobode. O poznámkových zošitoch povedal, že sú už dávno zničené.
Predseda senátu odročil verejné zasadnutie na 24. novembra. Vo veci nerozhodol z dôvodu, že nemá k dispozícii trestný spis, ktorý je na Krajskom súde v Prešove. Na ďalšie pojednávanie nechá predvolať Borženského prostredníctvom eskorty.
Pojednávanie sa konalo v neprítomnosti Borženského, ktorý o to požiadal listom súd. Senát vypočul dvoch svedkov, Horvátha a jeho bývalého spoluväzňa Jaroslava Beliša, ktorých výpovede na žiadosť obhajkyne konfrontoval.
Horváth dnes vypovedal, že pred súdmi doteraz niekoľkokrát menil výpovede, aby si zachránil život. Bolo tomu tak aj v prípade Borženského, ktorého sa bál a tiež voči nemu cítil nenávisť. Považoval ho za strelca, ktorý mu poškodil miechu, čo ho pripútalo na invalidný vozík. Borženský ho mal tiež prinútiť ku krivej výpovedi proti Mikulášovi Černákovi v prípade vraždy poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka, svoju výpoveď neskôr Horváth zmenil. Podľa jeho dnešnej výpovede klamal, keď pred súdom tvrdil, že bol vo Vajkovciach pri vražde Jána Kromku (brata nájomného vraha Alojza Kromku). Preto nemôže dnes potvrdiť, či tam bol Borženský. Podrobnosti o priebehu vraždy vedel od Róberta Holuba a Štefana Fabiána. Borženského do prípadu vedome namočil preto, aby ho dostal za mreže.
Horváth si podľa vlastných slov viedol vo väzení dva zošity. Do červeného si zapisoval informácie, ako sa skutočne skutky stali. Do zeleného ich modifikoval tak, aby boli v jeho prospech. Niektoré state z červeného zošita diktoval spoluväzňovi Belišovi, ktorý ich prepisoval do zeleného zošita. Tam pozmenil niektoré súvislosti a mená, ako mu to vyhovovalo.
To potvrdil vo svojej výpovedi aj Beliš. Vyjadril sa, že Horváth volal svoj zelený zošit „cestou domov“. Podľa jeho slov Horváth sa mal dvakrát pokúsiť zavraždiť Borženského, a to pri Dubníku v okrese Prešov a na železničnej stanici v Košiciach, ale zámer mu nevyšiel. Až potom sa rozhodol proti nemu svedčiť.
Horváth priznal, že mu Borženský písal listy do väzenia a on mu odpovedal na jeho otázky. Nepotvrdil, že v listoch boli vypracované aj odpovede. Podľa jeho slov dnes sa už Borženského nebojí, preto sa rozhodol vypovedať pravdu. Myslí si, že obaja si už svoje odsedeli a chcú rovnako prežiť pokojný zvyšok života na slobode. O poznámkových zošitoch povedal, že sú už dávno zničené.
Predseda senátu odročil verejné zasadnutie na 24. novembra. Vo veci nerozhodol z dôvodu, že nemá k dispozícii trestný spis, ktorý je na Krajskom súde v Prešove. Na ďalšie pojednávanie nechá predvolať Borženského prostredníctvom eskorty.
