Bratislava 2. decembra (TASR) - Stredoslovenské vydavateľstvo v Banskej Bystrici vydalo v roku 1965 publikáciu Libora Knězka a Pavla Uhrina Literárne prechádzky po Stredoslovenskom kraji. V rámci literárnohistorickej proveniencie knihu môžeme považovať za prvé dielo „literárneho zemepisu“ u nás. Autor základnej časti knihy Libor Knězek si vtedajší územný i administratívny celok Stredoslovenského kraja so sídlom v Banskej Bystrici rozdelil na 12 kapitol s charakteristickými literárno-zemepisnými názvami, napríklad Literárne Považie, Po Hviezdoslavovej a Kukučínovej Orave, Cez Literárny Liptov a podobne. V rámci týchto regiónov potom už postupoval územne, napríklad cestu po Liptove začal v Ľubochni a potom cez Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok sa dostal až do Vyšnej Boce.

Nehnuteľné literárne pamiatky na pôsobnosť a účinkovanie Ľudovíta Štúra v tejto svojím spôsobom neštandardnej regionálnej publikácii nájdeme v kapitolách Okolím Krupiny a Zvolena, Na kysuckých kopaniciach a cez Literárny Liptov, konkrétne - vo Zvolene, Čadci a Liptovskom Mikuláši.

„Pamätná tabuľa na mestskom dome hlása, že Zvolen vyslal z tohto miesta v roku 1847 na uhorský snem ako poslanca Ľudovíta Štúra...“, uvádza autor túto skutočnosť (akoby v úlohe literárneho sprievodcu) priamo spod pamätnej tabule na Námestí Ľudovíta Štúra vo Zvolene. A informáciu dokladá týmto citátom z listu Štúra Mestskej rade vo Zvolene: „Hlas môjho svedomia presvedčuje ma o tom, že budem vstave zadosťučiniť a zodpovedať tomuto významnému povolaniu a dôvere vo mňa zloženej ako taký, ktorý som v krajinských zákonoch dostatočne zbehlý, s pomermi krajinskými oboznámený a vo vedách politických pocvičený, na ktorom poli už pol treťa roka, ako sa nazdávam, nie bez prospechu účinkujem." Ako vidieť, poslanecký mandát Ľudovíta Štúra nebol vecou náhody, ani východiskom z núdze pre úsporné dôvody, ale výsledkom premysleného a cieľavedomého Štúrovho úsilia. Isteže, aj s lobistickým pozadím Mikuláša Ostrolúckeho.

V súvislosti so vzťahom Ľudovíta Štúra k Zvolenu a Zvolenčanom treba tiež zaznamenať túto, pomerne neznámu, autorovu informáciu: „Pri Štúrovej voľbe ako mladý muž aktívne pomáhal zvolenský rodák Juraj Baník, neskorší mestský notár, národovec a autor historickej práce Slobodné a kráľovské mesto Zvolen (1891).

Prítomnosť Ľudovíta Štúra v Čadci a Liptovskom Mikuláši autor uvádza stručne, až okrajovo, a to v súvislosti s dočasným sídlom Slovenskej národnej rady v Čadci v prvých týždňoch Slovenského povstania 1848-1849 a v Liptove v súvislosti so vznikom celonárodného spolku Tatrín a vyhlásením Žiadostí slovenského národa z 10. mája 1848.

Záverečnú časť publikácie tvorí abecedne usporiadaný „Prehľad pamiatkových objektov po spisovateľoch a literárnych pracovníkoch v Stredoslovenskom kraji“, ktorého autorom je Pavol Uhrin.

Nadčasovým faktom, sprevádzajúcim publikáciu, je skutočnosť, že autorom výtvarných návrhov obálky, väzby i frontispice je Albín Brunovský.