Bratislava 11. mája (TASR) - Akademický sochár, národný umelec Tibor Bártfay sa dožíva v sobotu 12. mája 90 rokov.

Je synom známeho slovenského sochára Júliusa Bártfaya, ktorého spolu s Jánom Koniarekom považujú za spoluzakladateľa moderného slovenského sochárstva v 20. storočí.

Tibor Bártfay patrí k významným osobnostiam súčasného slovenského umenia, novodobého sochárstva - komornej i monumentálnej tvorby. Na slovenskú scénu výtvarného umenia vstúpil začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia a svojou tvorbou sa prihlásil k modernému proeurópskemu sochárstvu. Vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Venoval sa aj maľbe, kresbe a tvorbe koláží.

Je jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov, ktorého tvorba neraz zaujala aj v zahraničí. Vystavoval doma a v Českej republike, Nemecku, Egypte, Francúzsku a v USA.

Za svoju tvorbu získal rad ocenení. Od roku 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Už v roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu, v roku 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Od roku 1973 mu patrí Cena Cypriána Majerníka. Pri príležitosti jeho sedemdesiatin mu udelili Kríž prezidenta SR I. stupňa.

Foto: TASR/Zuzana Čižmáriková

Narodil sa 12. mája 1922 v Nitre. Študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti u profesora Ferencza Sidlóa a v rokoch 1945-1949 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Pokorného. Od 50. rokov minulého storočia žije a tvorí ako slobodný umelec v Bratislave.

Sochársky sa podieľal na realizácii viacerých urbanistických projektov, napríklad súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, pomníka obetiam Mauthausenu v bratislavskom Slávičom údolí, súsošia na námestí Ľudovíta Štúra, alebo fontány Planéta mieru na dnešnom Hodžovom námestí v Bratislave.

Je autorom výtvarnej predlohy známky Kráľ Svätopluk 1100 - výročie úmrtia z roku 1994, vydanej k výročiu úmrtia Svätopluka. Jeho sochársky záujem často siahal do histórie. Svoju autorskú sochársku podobu vtisol nielen antickým mýtom (Prométeus 1981), ale aj osobnostiam s ohlasom národných dejín - Veľká Morava, či obdobie Štúrovcov.

Podieľal sa na dotváraní interiéru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Jeho plastika zdobí vstupný interiér budovy Jókaiho divadla v Komárne, ďalšia skrášľuje bratislavskú kaviareň Roland Café.

Úctu a hold najslávnejšiemu rozprávkarovi všetkých čias Hansovi Christianovi Andersenovi vzdal Tibor Bártfay vytvorením jeho pôsobivej sochy, ktorú v júni 2006 odhalili na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí. Keď sa v roku 1841 Andersen krátko prechádzal Bratislavou, do svojho cestovateľského zápisníka si zapísal: Bratislava je krásne mesto, plné pekných dievčat a dobrého vína. Určite ho nenapadlo, že raz na mieste pri Dunaji bude jeho socha ozdobou a kultúrnou pamiatkou. Venuje ju majster Tibor Bártfay všetkým deťom na tejto planéte a každému, kto "nosí v srdci dobro, túži po spravodlivosti a nenávidí zlo".

Sochársky rukopis akademického sochára Tibora Bártfaya je národne slovenský, ale zároveň zrozumiteľne svetový. Tútorom spoločnosti Spectrum ART sa stal na základe všeobecného uznania jeho ľudských i umeleckých kvalít.