Rím/Bratislava 26. septembra (TASR) - Taliansky prozaik, novinár a literárny kritik Alberto Moravia sa pre svoje literárne námety, ktorými boli sociálne problémy, konformizmus, nevera, prostitúcia alebo nuda, zaraďuje do silného talianskeho umeleckého prúdu nazývaného neorealizmus. Od jeho úmrtia uplynie v sobotu 26. septembra 25 rokov.

Bol jedným z najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia, najpredávanejším talianskym autorom. Za svoju svetovú slávu vďačil románom i poviedkam, v ktorých vedel citlivo vykresliť taliansku spoločnosť 20. storočia. Fašisti jeho knihy cenzurovali, Vatikán ich považoval za nemorálne a istý čas ich držal na indexe zakázaných, ale Moravia sa stal miláčikom Talianov. Mnoho jeho románov a poviedok sfilmovali. Jeho rozsiahle literárne dielo bolo spočiatku ovplyvnené existencializmom a neskôr neorealizmom, ktorého bol vedúcim predstaviteľom.

Alberto Moravia, vlastným menom Alberto Pincherle, sa narodil 28. novembra 1907 v talianskej metropole Ríme. Sám seba označoval za kritického realistu, čo zdôvodňoval svojím záujmom o sociálnu tematiku. Pochádzal zo zámožnej rodiny benátskeho architekta a maliara a prostredie Ríma, v ktorom sa narodil, je tiež témou väčšiny z jeho próz.

V detstve vážne ochorel na kostnú tuberkulózu (TBC) a strávil dlhé roky na lôžku najprv doma, potom v horskom sanatóriu a ďalšie roky ako rekonvalescent v rôznych alpských letoviskách. Choroba a izolácia s ňou spojená v ňom vyvolali pocit osamelosti. Okrem základnej školy do ďalšej nechodil, sám si študoval cudzie jazyky - francúzštinu, angličtinu a nemčinu, mnoho čítal. Nedostatok kontaktu s okolitým svetom ťažko znášal, čo sa premietlo i do jeho diel.

Od mladosti pôsobil ako novinár. Bol v Británii, žil striedavo v Paríži (Francúzsko) a v Ríme, navštívil americký New York, Čínu, Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), Indiu, Afriku a napísal o cestách knihy reportáží. Pre židovský pôvod mal počas druhej svetovej vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa skrývať. Pracoval v talianskom Turíne, písal scenáre a kritiky. Vo funkcii dopisovateľa londýnskych novín mnoho cestoval.

Moravia vynikol už v roku 1927 svojou prvotinou, románom Ľahostajní, kritickým obrazom úpadku talianskej meštianskej rodiny, s typickými motívmi odcudzenia a neschopnosti v ľudských vzťahoch.

Obohatil neorealistickú prózu o osobitý lyrizmus, grotesknosť a záhadnosť. Dôkladný popis životnej reality, výsek každodenného života, dôraz na sociálnu problematiku, drsnosť charakterov a ľudový jazyk ulice - všetky tieto prvky nájdeme v jeho vrcholnom diele - v Rímskych poviedkach (1954, 1959), kde zobrazil svet rímskej chudoby, žijúcej na okraji rímskej spoločnosti (prostitútok, šoférov, predavačiek, rôznych remeselníkov).

V mnohých ďalších dielach, napríklad Agostino (1944), Neposlušnosť (1948), Pohŕdanie (1954), Nuda (1960) i v poviedkovej knihe Veci sú veci (1970) sa objavujú typické znaky existencializmu, ktorý skúma otázky existencie človeka. Protifašistickej a odbojovej tematiky sa zhostil v románoch Rimanka (1947), Konformista (1951) a Horalka (1957).

Pre jeho tvorbu je charakteristická i tematika sexuálna, inšpirovaná životom, ale i modernou literatúrou a vedou, predovšetkým Freudovou psychoanalýzou a surrealizmom. S touto tematikou sa pri Moraviovi môžeme stretnúť i v predvojnových prózach. Opätovne ju rozvinul na sklonku života. K vrcholným dielam neskorého obdobia jeho tvorby patrí postmoderný román Ja a on/On a ja (1971).

Alberto Moravia zomrel 26. septembra 1990 v rodnom Ríme. Dožil sa takmer 83 rokov.