Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred druhou svetovou vojnou bol predsedom Zväzu sovietskych spisovateľov a reprezentoval sovietsku literatúru v zahraničí.
Autor TASR
Moskva/Bratislava 23. februára (TASR) - Ruský prozaik Alexej Nikolajevič Tolstoj zomrel pred 70 rokmi 23. februára 1945 v sovietskej Moskve.
Narodil sa 10. októbra 1883 v ruskej Sosnovke. Jeho matka ešte gravidná ušla od manžela a žila s milencom - statkárom. Ako otec Alexeja Tolstého je však uvedené meno jej manžela, po ktorom zdedil titul a majetok. V roku 1901 odišiel do Petrohradu, aby študoval matematiku na Technologickom inštitúte. Zapojil sa však do literárnych krúžkov, začal písať a štúdium nedokončil. Medzi jeho prvé práce patrí poviedka Stará veža, ktorú kladne prijala kritika.
Počas prvej svetovej vojny robil Tolstoj vojenského spravodajcu vo Francúzsku a vo Veľkej Británii, okrem článkov sa venoval aj písaniu komédií. Do vlasti sa vrátil v čase boľševickej revolúcie, Rusko opustil a žil v Turecku, Francúzsku a Nemecku. V roku 1923 na Stalinovu výzvu prišiel späť do Sovietskeho zväzu. Z predstaviteľa zanikajúcej triedy sa stal obdivovateľom a propagátorom komunizmu.
Napísal sci-fi román Aelita (Žena z Marsu) a Lúče inžiniera Garina. Pre deti vydal knižku Nikitovo detstvo a neskôr písal aj rozprávky, napríklad Zlatý kľúčik alebo Buratinové príhody o bábke vystrúhanej z dreva (podľa talianskej rozprávky Pinocchio). Uznanie a slávu si vydobyl historickou trilógiou Krížová cesta, ktorú tvoril v rokoch 1922 až 1941.
Literárne nadanie využil na to, aby si zlepšil postavenie. Napísal trilógiu o Petrovi Veľkom, knihu o Ivanovi Hroznom a novelu Chlieb – Obrana Caricynu. Dostal Leninov rad a tri Stalinove ceny.
Pred druhou svetovou vojnou bol predsedom Zväzu sovietskych spisovateľov a reprezentoval sovietsku literatúru v zahraničí, počas vojny bol členom mimoriadnej komisie na vyšetrenie masakry v Katyňskom lese.
Od roku 1944 sa jeho zdravie zhoršovalo, spisovateľ zomrel 23. februára 1945 v Moskve. Dožil sa 60 rokov.
Narodil sa 10. októbra 1883 v ruskej Sosnovke. Jeho matka ešte gravidná ušla od manžela a žila s milencom - statkárom. Ako otec Alexeja Tolstého je však uvedené meno jej manžela, po ktorom zdedil titul a majetok. V roku 1901 odišiel do Petrohradu, aby študoval matematiku na Technologickom inštitúte. Zapojil sa však do literárnych krúžkov, začal písať a štúdium nedokončil. Medzi jeho prvé práce patrí poviedka Stará veža, ktorú kladne prijala kritika.
Počas prvej svetovej vojny robil Tolstoj vojenského spravodajcu vo Francúzsku a vo Veľkej Británii, okrem článkov sa venoval aj písaniu komédií. Do vlasti sa vrátil v čase boľševickej revolúcie, Rusko opustil a žil v Turecku, Francúzsku a Nemecku. V roku 1923 na Stalinovu výzvu prišiel späť do Sovietskeho zväzu. Z predstaviteľa zanikajúcej triedy sa stal obdivovateľom a propagátorom komunizmu.
Napísal sci-fi román Aelita (Žena z Marsu) a Lúče inžiniera Garina. Pre deti vydal knižku Nikitovo detstvo a neskôr písal aj rozprávky, napríklad Zlatý kľúčik alebo Buratinové príhody o bábke vystrúhanej z dreva (podľa talianskej rozprávky Pinocchio). Uznanie a slávu si vydobyl historickou trilógiou Krížová cesta, ktorú tvoril v rokoch 1922 až 1941.
Literárne nadanie využil na to, aby si zlepšil postavenie. Napísal trilógiu o Petrovi Veľkom, knihu o Ivanovi Hroznom a novelu Chlieb – Obrana Caricynu. Dostal Leninov rad a tri Stalinove ceny.
Pred druhou svetovou vojnou bol predsedom Zväzu sovietskych spisovateľov a reprezentoval sovietsku literatúru v zahraničí, počas vojny bol členom mimoriadnej komisie na vyšetrenie masakry v Katyňskom lese.
Od roku 1944 sa jeho zdravie zhoršovalo, spisovateľ zomrel 23. februára 1945 v Moskve. Dožil sa 60 rokov.
