Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oscarový režisér v roku 2007 odštartoval režisér činnosť svojej nadácie na hľadanie a uchovanie založených pokladov svetovej kinematografie. V piatok sa dožíva životného jubilea.
Autor TASR
Flushing/Bratislava 17. novembra (TASR) – Kritikou oceňovaný americký filmový režisér a herec Martin Scorsese oslavuje v piatok 17. novembra 75 rokov. Jeho filmy patria k základni modernej svetovej kinematografie.
Martin Scorsese sa narodil 17. novembra 1942 vo Flushingu v Spojených štátoch amerických (USA) ako syn sicílskeho robotníka. Vyrastal v talianskej štvrti New Yorku. Už ako chlapec trpiaci astmou objavil lásku k filmu, ktorý sa rozhodol aj študovať po dvoch rokoch v kňazskom seminári.
Jeho štúdia o tvrdom živote v New Yorku s názvom Mean streets (Mizerné ulice, 1973) mu priniesla priaznivú odozvu kritikov. Vtedy začal aj spolupracovať s hercom Robertom De Nirom, s ktorým v roku 1976 nakrútil film Taxi Driver (Taxikár). Za geniálny portrét zatrpknutého bojovníka z Vietnamu dostal Scorsese Zlatú palmu na Medzinárodnom filmovom festivale vo francúzskom meste Cannes. Taxikár získal tiež štyri nominácie na Oscara.
Boxerskou drámou Raging Bull (Zúriaci býk) si Scorsese v roku 1980 vyslúžil nomináciu na Oscara za réžiu. Nasledovali nominácie za filmy The Last Temptation of Christ (Posledné pokušenie Krista, 1988), Goodfellas (Mafiáni, 1990), Gangs of New York (Gangy New Yorku, 2002), The Aviator (Letec, 2004) a napokon The Departed (Na druhej strane, 2006).
Paradoxne Oscara dostal Scorsese za projekt, ktorý ako remake hongkonského filmu nemal ambície získavať ceny. Vrátil sa v ňom do osvedčeného revíru - nebezpečných ulíc a brutálneho podsvetia, tentoraz amerického Bostonu. Film Na druhej strane s hviezdnym obsadením je príbehom o tom, ako policajný agent prenikne do zločineckého gangu, aby vypátral jeho špióna v polícii. Stal sa rýchlo najväčším filmom Scorseseho kariéry. Po piatich nomináciách získal film celkovo štyroch Oscarov, tiež za najlepší film, adaptovaný scenár a strih.
Martin Scorsese má dlhé roky slabosť aj pre hudobné projekty. Z jeho dielne vyšiel napríklad kultový dokumentárny film The Last Waltz (Posledný valčík, 1978) o vôbec poslednom koncerte skupiny The Band. V jeho produkcii a sčasti réžii vznikol dokumentárny televízny seriál o histórii bluesu (The Blues, 2002) či dokumentárne filmy o Bobovi Dylanovi (No Direction Home: Bob Dylan, 2005), o skupine Rolling Stones (Shine a Light, 2008) a zmapoval tiež život jedného z najslávnejších muzikantov vo filme George Harrison: Living in the Material World (George Harrison: Život v materiálnom svete, 2011). Martin Scorsese bol aj režisérom dokumentov o spevákovi Michaelovi Jacksonovi, ale aj 17-minútového hudobného videa k jeho piesni Bad (1987).
V roku 2007 odštartoval režisér činnosť svojej nadácie na hľadanie a uchovanie "založených" pokladov svetovej kinematografie - World Cinema Foundation Scorsese. Cieľom nadácie je zviditeľniť zreštaurované zabudnuté filmy na celom svete, či už ako DVD, v kinách alebo na internete.
Z ostatných filmov majstra réžie sú snímky Hugo (Hugo a jeho veľký objav, 2011) a The Wolf of Wall Street (Vlk z Wall Street, 2013) a Silence (Mlčanie, 2016).
Martin Scorsese sa narodil 17. novembra 1942 vo Flushingu v Spojených štátoch amerických (USA) ako syn sicílskeho robotníka. Vyrastal v talianskej štvrti New Yorku. Už ako chlapec trpiaci astmou objavil lásku k filmu, ktorý sa rozhodol aj študovať po dvoch rokoch v kňazskom seminári.
Jeho štúdia o tvrdom živote v New Yorku s názvom Mean streets (Mizerné ulice, 1973) mu priniesla priaznivú odozvu kritikov. Vtedy začal aj spolupracovať s hercom Robertom De Nirom, s ktorým v roku 1976 nakrútil film Taxi Driver (Taxikár). Za geniálny portrét zatrpknutého bojovníka z Vietnamu dostal Scorsese Zlatú palmu na Medzinárodnom filmovom festivale vo francúzskom meste Cannes. Taxikár získal tiež štyri nominácie na Oscara.
Boxerskou drámou Raging Bull (Zúriaci býk) si Scorsese v roku 1980 vyslúžil nomináciu na Oscara za réžiu. Nasledovali nominácie za filmy The Last Temptation of Christ (Posledné pokušenie Krista, 1988), Goodfellas (Mafiáni, 1990), Gangs of New York (Gangy New Yorku, 2002), The Aviator (Letec, 2004) a napokon The Departed (Na druhej strane, 2006).
Paradoxne Oscara dostal Scorsese za projekt, ktorý ako remake hongkonského filmu nemal ambície získavať ceny. Vrátil sa v ňom do osvedčeného revíru - nebezpečných ulíc a brutálneho podsvetia, tentoraz amerického Bostonu. Film Na druhej strane s hviezdnym obsadením je príbehom o tom, ako policajný agent prenikne do zločineckého gangu, aby vypátral jeho špióna v polícii. Stal sa rýchlo najväčším filmom Scorseseho kariéry. Po piatich nomináciách získal film celkovo štyroch Oscarov, tiež za najlepší film, adaptovaný scenár a strih.
Martin Scorsese má dlhé roky slabosť aj pre hudobné projekty. Z jeho dielne vyšiel napríklad kultový dokumentárny film The Last Waltz (Posledný valčík, 1978) o vôbec poslednom koncerte skupiny The Band. V jeho produkcii a sčasti réžii vznikol dokumentárny televízny seriál o histórii bluesu (The Blues, 2002) či dokumentárne filmy o Bobovi Dylanovi (No Direction Home: Bob Dylan, 2005), o skupine Rolling Stones (Shine a Light, 2008) a zmapoval tiež život jedného z najslávnejších muzikantov vo filme George Harrison: Living in the Material World (George Harrison: Život v materiálnom svete, 2011). Martin Scorsese bol aj režisérom dokumentov o spevákovi Michaelovi Jacksonovi, ale aj 17-minútového hudobného videa k jeho piesni Bad (1987).
V roku 2007 odštartoval režisér činnosť svojej nadácie na hľadanie a uchovanie "založených" pokladov svetovej kinematografie - World Cinema Foundation Scorsese. Cieľom nadácie je zviditeľniť zreštaurované zabudnuté filmy na celom svete, či už ako DVD, v kinách alebo na internete.
Z ostatných filmov majstra réžie sú snímky Hugo (Hugo a jeho veľký objav, 2011) a The Wolf of Wall Street (Vlk z Wall Street, 2013) a Silence (Mlčanie, 2016).
