Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho umelecká dráha trvá neuveriteľných 70 rokov, získal rekordných 80 nominácií na cenu Grammy, z nich 28 premenil na ocenenia.
Autor TASR
Chicago/Bratislava 14. marca (TASR) – Jeho umelecká dráha trvá neuveriteľných 70 rokov, získal rekordných 80 nominácií na cenu Grammy, z nich 28 premenil na ocenenia. V roku 1992 ho ocenili aj cenou Grammy Legend Award. V utorok 14. marca oslávi americký skladateľ, producent, dirigent, aranžér a hudobník Quincy Jones 90 rokov.
Quincy Delight Jones Jr., tak znie jeho celé meno, sa narodil 14. marca 1933 v Chicagu ako starší z dvoch synov rodičov Sarah a Quincyho Jonesovcov, otec bol poloprofesionálnym hráčom baseballu. K hudbe ho priviedla matka, ktorá vždy spievala náboženské piesne. Otec sa rozviedol a s novou ženou sa presťahoval do Bremertonu vo Washingtone. Po skončení druhej svetovej vojny sa presťahovali do Seattlu, kde budúci hudobník a producent chodil do Garfield High School.
Na strednej škole začínal ako trubkár a aranžér. Mal štrnásť, keď začal hrať s kapelou National Reserve. Ako trubkár, klavirista a aranžér absolvoval turné s kapelníkom Lionelom Hamptonom. Presťahoval sa do New Yorku, kde získal prvé angažmány, spolupracoval s viacerými umelcami, medzi nimi aj s už vtedy známym Rayom Charlesom. V 50. rokoch minulého storočia sa presadil ako jazzový aranžér a dirigent. Prvé úspechy dosiahol aj v pop – music a filmovej hudbe.
Na začiatku 60. rokov už produkoval prvé popové nahrávky, medzi nimi It's My Party v podaní Lesley Gore. Začal spoluprácu aj s Frankom Sinatrom či klaviristom Countom Basiem. V roku 1968 sa stal prvým Afroameričanom, ktorého nominovali na Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň The Eyes of Love z filmu Banning.
Obojstranne prospešná bola jeho spolupráca s Michaelom Jacksonom. Quincy Jones produkoval tri z najúspešnejších Jacksonových albumov Off the Wall (1979), Thriller (1982) a Bad (1987). V roku 1985 produkoval a dirigoval pieseň We Are World, hlavný song charitatívneho koncertu USA for Africa z júla toho istého roku. Predaj nahrávky z koncertu prevýšil 20 miliónov výliskov.
V roku 1993 spolupracoval s Davidom Satzmanom na produkcii koncertu An American Reunion oslavy inaugurácie Billa Clintona za prezidenta USA. Ako prvý Afroameričan dostal v roku 1995 Humanitárnu cenu Jeana Hersholta, ktorú udeľuje Akadémia filmových umení a vied.
V roku 2001 vydal Qiuncy autobiografiu Q: The Autobiography of Quincy Jones. Podelil sa v nej aj o znalosti a skúsenosti v hudobnom priemysle. Do Rock and rollovej siene slávy ho uviedli v roku 2013.
Quincy Delight Jones Jr., tak znie jeho celé meno, sa narodil 14. marca 1933 v Chicagu ako starší z dvoch synov rodičov Sarah a Quincyho Jonesovcov, otec bol poloprofesionálnym hráčom baseballu. K hudbe ho priviedla matka, ktorá vždy spievala náboženské piesne. Otec sa rozviedol a s novou ženou sa presťahoval do Bremertonu vo Washingtone. Po skončení druhej svetovej vojny sa presťahovali do Seattlu, kde budúci hudobník a producent chodil do Garfield High School.
Na strednej škole začínal ako trubkár a aranžér. Mal štrnásť, keď začal hrať s kapelou National Reserve. Ako trubkár, klavirista a aranžér absolvoval turné s kapelníkom Lionelom Hamptonom. Presťahoval sa do New Yorku, kde získal prvé angažmány, spolupracoval s viacerými umelcami, medzi nimi aj s už vtedy známym Rayom Charlesom. V 50. rokoch minulého storočia sa presadil ako jazzový aranžér a dirigent. Prvé úspechy dosiahol aj v pop – music a filmovej hudbe.
Na začiatku 60. rokov už produkoval prvé popové nahrávky, medzi nimi It's My Party v podaní Lesley Gore. Začal spoluprácu aj s Frankom Sinatrom či klaviristom Countom Basiem. V roku 1968 sa stal prvým Afroameričanom, ktorého nominovali na Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň The Eyes of Love z filmu Banning.
Obojstranne prospešná bola jeho spolupráca s Michaelom Jacksonom. Quincy Jones produkoval tri z najúspešnejších Jacksonových albumov Off the Wall (1979), Thriller (1982) a Bad (1987). V roku 1985 produkoval a dirigoval pieseň We Are World, hlavný song charitatívneho koncertu USA for Africa z júla toho istého roku. Predaj nahrávky z koncertu prevýšil 20 miliónov výliskov.
V roku 1993 spolupracoval s Davidom Satzmanom na produkcii koncertu An American Reunion oslavy inaugurácie Billa Clintona za prezidenta USA. Ako prvý Afroameričan dostal v roku 1995 Humanitárnu cenu Jeana Hersholta, ktorú udeľuje Akadémia filmových umení a vied.
V roku 2001 vydal Qiuncy autobiografiu Q: The Autobiography of Quincy Jones. Podelil sa v nej aj o znalosti a skúsenosti v hudobnom priemysle. Do Rock and rollovej siene slávy ho uviedli v roku 2013.
