Banská Bystrica/Bratislava 19. apríla (TASR) - Básnik krásy, pravdy, spravodlivosti a slobody Andrej Sládkovič žije vo vedomí slovenskej verejnosti hlavne ako autor básnickej skladby Marína, napísanej v štúrovskej slovenčine a epicko-lyrickej básne Detvan, dielami, ktoré pútajú pozornosť literárnej histórie. V piatok 20. apríla uplynie 140 rokov od jeho úmrtia.

Evanjelický farár, aktívny účastník národného života a najvýznamnejší básnik štúrovskej generácie Andrej Sládkovič (vlastným menom Braxatoris) sa narodil 30. marca 1820 v Krupine. Po návrate zo štúdií v nemeckom Halle bol v bezprostrednom styku so životom ľudu a s jeho problémami. Existenčné otázky v čase aktivizácie národného života chápal z hľadiska konkrétnych potrieb a úloh národného hnutia. V jeho poézii vystupuje do popredia človek vo svojej psychickej mnohotvárnosti, ktorý sa vedome zapája do širších spoločenských a národných podujatí. Jeho slovo nadobúdalo vlastenecký náboj, básňami chcel spoločensky účinkovať, dokladom čoho sú básne Nehaňte ľud môj, Hron, More, Morava, Krajanom, Mládenec uverejnené v Orle tatranskom a almanachu Nitra.

Inšpirácie

Inšpiračným zdrojom mu boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Komplexne sa pokúsil o zobrazenie toho všetkého v lyrickej básnickej skladbe Marína (1846). Láska v jeho obraze má široké dimenzie. Okrem ľúbostného vyznania úprimného vzťahu k milovanej osobe, tu Sládkovič prezentuje aj lásku k všetkému pozitívnemu. Básnik v mene lásky a krásy bojuje proti zlu, proti všetkému prízemnému, čo ho obklopuje, povznáša ju nad "prózu života". Zároveň však naznačuje perspektívy v záujme lepšieho usporiadania života. Vyslovil tak nielen vlastné pocity, ale aj pocity svojej generácie.


Báseň Detvan

Martina, hlavnú postavu lyricko-epickej básne Detvan, najprv syna nespútanej prírody, ktorý sa ako ľudový hrdina dostáva do rôznych situácií, vyhraňuje na uvedomelého bojovníka za slobodu. Na pozadí jeho činov vyzdvihol pozitívne vlastnosti, ktoré sú základom pri vytváraní spoločenských vzťahov.

V porevolučnom období Sládkovič netvoril, do literárneho života zasiahol až po páde Bachovho absolutizmu. Keď v roku 1861 vyšiel súbor jeho poézie s názvom Spisy básnické, stal sa autoritou a z tejto pozície zaujímal postoj k dobovým udalostiam. Pri príležitosti Memorandového zhromaždenia napísal poému Svätomartiniáda (1861), na tisícročné výročie príchodu slovanských vierozvestov báseň Lipa cyrilometodejská (1864). Uverejňoval publicistické články, recenzie, posudky, prekladal.

Od mladosti bol Sládkovič aktívnym účastníkom národného spolkového života, aktívnym členom Literárno-dramatického odboru Matice Slovenskej, podporovateľom a šíriteľom slovenských kníh a časopisov. Andrej Sládkovič zomrel 20. apríla 1872 v Banskej Bystrici-Radvani vo veku 52 rokov.