Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na záchrane hradu Čičva, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, pracuje občianske združenie od októbra 2014. V tomto roku tiež začali s prvou etapou obnovy východnej, tzv. delovej bašty.
Autor TASR
,aktualizované Sedliská 17. októbra (TASR) – Tohtoročný archeologický výskum na hrade Čičva v obci Sedliská vo Vranovskom okrese odhalil spojovaciu chodbu medzi severným a západným palácovým krídlom. Je raritná tým, že jej klenby vytvorili z tehlových tvárnic, ktoré používali hlavne v Poľsku. Pre TASR to uviedol výkonný riaditeľ občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva Ľubomír Hutka.
Takáto architektúra bola na Slovensku podľa jeho ďalších slov veľmi ojedinelá. "V 17. storočí vlastnili hrad Čičva Drugethovci, ktorí ho osadili poľskou osádkou," priblížil s tým, že aj to môže byť dôvodom výstavby takejto tehlovej klenby. "Na základe rozhodnutia pamiatkového úradu bude táto chodba znovu prisypaná a k jej obnove sa pristúpi až neskôr, pretože to nie je také staticky kritické miesto, ktoré je treba riešiť teraz," vysvetlil.
V tomto roku tiež začali s prvou etapou obnovy východnej, tzv. delovej bašty. "Podarilo sa nám obnoviť prvé nadzemné podlažie, v ktorom sú zachované dve delové strieľne. Tie boli v dezolátnom stave a severný a južný múr, ktoré z delovej bašty zostali, boli po statickej stránke tak narušené, že naozaj bolo treba čím skôr pristúpiť k ich obnove," povedal Hutka s tým, že ukončiť by ju chceli v budúcom roku.
Počas archeologického výskumu sa podľa jeho ďalších slov podarilo nájsť väčšinou keramiku, teda črepy z kachľových pecí, rôzne džbány, misy, krčahy, ale aj niekoľko kovových guliek do hákovníc a dve zlomené kamenné delové gule. "Najraritnejším nálezom je časť krúžkového brnenia. Nebola úplne bežná, keďže jej výroba stála hotový majetok a mohli si ju dovoliť len významní alebo bohatí rytieri, alebo šľachtici," pokračoval. Podľa neho aj to možno svedčí o tom, že hrad Čičva bol dosť významný. "Nebol osadený pravdepodobne len obyčajnou posádkou," podotkol.
Na záchrane hradu Čičva, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, pracuje občianske združenie od októbra 2014. "V tomto roku sme na hrade zamestnali 14 ľudí z úradu práce v rámci národného projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva," spomenul Hutka s tým, že okrem nich zabezpečujú činnosti spojené s rekonštrukciou aj dobrovoľníci, ktorých je v občianskom združení aktuálne päť. Okrem dotácie z Ministerstva kultúry SR, ktorá tvorí najpodstatnejšiu časť ich financií, fungujú aj z 2 % z daní a rôznych menších grantov. "Všetci, ktorí chcú pomôcť, sú vítaní," skonštatoval.
Prvá písomná zmienka o hrade Čičva pochádza z roku 1316. Jeden čas patril rodine Bátoriovcov. Podľa slov Hutku ho Alžbeta dostala ako veno pri svadbe s Františkom Nádašdym. Plnil najmä strážnu funkciu. Každý rok ho podľa jeho ďalších slov navštevuje stále viac a viac ľudí. Zahraničných hostí najviac prichádza z Maďarska a Poľska. Občianske združenie organizuje aj kultúrno-spoločenské akcie, najväčšou z nich sú letné Čičvianske hradné slávnosti. V tomto roku ich navštívilo vyše 1000 ľudí.
Takáto architektúra bola na Slovensku podľa jeho ďalších slov veľmi ojedinelá. "V 17. storočí vlastnili hrad Čičva Drugethovci, ktorí ho osadili poľskou osádkou," priblížil s tým, že aj to môže byť dôvodom výstavby takejto tehlovej klenby. "Na základe rozhodnutia pamiatkového úradu bude táto chodba znovu prisypaná a k jej obnove sa pristúpi až neskôr, pretože to nie je také staticky kritické miesto, ktoré je treba riešiť teraz," vysvetlil.
V tomto roku tiež začali s prvou etapou obnovy východnej, tzv. delovej bašty. "Podarilo sa nám obnoviť prvé nadzemné podlažie, v ktorom sú zachované dve delové strieľne. Tie boli v dezolátnom stave a severný a južný múr, ktoré z delovej bašty zostali, boli po statickej stránke tak narušené, že naozaj bolo treba čím skôr pristúpiť k ich obnove," povedal Hutka s tým, že ukončiť by ju chceli v budúcom roku.
Počas archeologického výskumu sa podľa jeho ďalších slov podarilo nájsť väčšinou keramiku, teda črepy z kachľových pecí, rôzne džbány, misy, krčahy, ale aj niekoľko kovových guliek do hákovníc a dve zlomené kamenné delové gule. "Najraritnejším nálezom je časť krúžkového brnenia. Nebola úplne bežná, keďže jej výroba stála hotový majetok a mohli si ju dovoliť len významní alebo bohatí rytieri, alebo šľachtici," pokračoval. Podľa neho aj to možno svedčí o tom, že hrad Čičva bol dosť významný. "Nebol osadený pravdepodobne len obyčajnou posádkou," podotkol.
Na záchrane hradu Čičva, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, pracuje občianske združenie od októbra 2014. "V tomto roku sme na hrade zamestnali 14 ľudí z úradu práce v rámci národného projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva," spomenul Hutka s tým, že okrem nich zabezpečujú činnosti spojené s rekonštrukciou aj dobrovoľníci, ktorých je v občianskom združení aktuálne päť. Okrem dotácie z Ministerstva kultúry SR, ktorá tvorí najpodstatnejšiu časť ich financií, fungujú aj z 2 % z daní a rôznych menších grantov. "Všetci, ktorí chcú pomôcť, sú vítaní," skonštatoval.
Prvá písomná zmienka o hrade Čičva pochádza z roku 1316. Jeden čas patril rodine Bátoriovcov. Podľa slov Hutku ho Alžbeta dostala ako veno pri svadbe s Františkom Nádašdym. Plnil najmä strážnu funkciu. Každý rok ho podľa jeho ďalších slov navštevuje stále viac a viac ľudí. Zahraničných hostí najviac prichádza z Maďarska a Poľska. Občianske združenie organizuje aj kultúrno-spoločenské akcie, najväčšou z nich sú letné Čičvianske hradné slávnosti. V tomto roku ich navštívilo vyše 1000 ľudí.
