Bratislava 19. júna (TASR) - V Trenčianskych Tepliciach sa dnes začína 23. Medzinárodný filmový festival Art Film Fest. Na jeho pôde pokrstia v nedeľu 21. júna publikáciu režiséra Eduarda Grečnera s názvom Film ako voľný verš, ktorá vyšla v edičnom oddelení Slovenského filmového ústavu (SFÚ).

Ide o súbor portrétov a úvah o vybraných slovenských a zahraničných filmových tvorcoch, ich dielach, ale i rôznych kontextoch dejín kinematografie. Grečner v nich uvažuje o filme ako o poézii, zameriava sa na fenomén autorského filmu. Prezentuje vlastné filmové myslenie tým, že predstavuje diela kolegov režisérov a zároveň spomína na udalosti vývoja našej filmovej kultúry. Často pripomína už známe skutočnosti, ale pretkáva ich osobnými, originálnymi poznámkami a komentármi. "Ťažko mi je povedať, o aký druh literatúry v mojom prípade ide. Písal som o filme ako gymnazista, ako poslucháč FAMU, ako dramaturg i ako režisér či pedagóg. Boli to rôzne žánre, ale ja som v podstate zakaždým písal svoje dojmy o filme a tvorcoch, ako som ich cítil a čo vo mne vyvolávali. Preto ich nazývam úvahami, lebo ako úvahy aj vznikali. Súčasná podoba mojich textov je teda akýmsi výsledkom môjho citového zaujatia filmom," hovorí o charaktere svojich textov Eduard Grečner.

Názov knihy Film ako voľný verš odkazuje na autorov rovnomenný text - manifest z roku 1964, ktorý publikoval v Kultúrnom živote. Otvára ju kapitola venovaná filmu Krotká (1967) režiséra Stanislava Barabáša, v ktorej na konkrétnom diele a kontexte vymedzuje svoju kritickú pozíciu. "Texty som si začal ukladať do súčasnej podoby, keď som asi pred 25 rokmi začal o filme 'iba hovoriť' a mal som poslucháčov na UCM v Trnave a potom na AU v Banskej Bystrici," vysvetľuje pozadie vzniku publikácie autor.

"Bolo potrebné zvoliť uhol pohľadu, pretože dejiny filmu som prednášať nechcel a ani nevedel. Hovoril som o tom, čo mňa samého bytostne zaujímalo. Bol to postupujúci vývoj filmového jazyka od jeho zrodu až k súčasným vrcholom a nedozerným perspektívam filmovej formy. Tak vznikol výber, ktorý tvorí akúsi os knihy," dodáva Grečner s tým, že spolu s redaktorom Martinom Kaňuchom do osnovy pridali úvahy o slovenskej tvorbe a o tvorcoch, ktorých tvorba Eduarda Grečnera najviac oslovila, priťahovala najmä vysokou úrovňou, bohatstvom výrazových postupov a tešila tým, že je už nielen slovenská, ale i svetová.

Zo slovenských tvorcov svoj obdiv i kritické poznámky autor venuje Karolovi Plickovi, Paľovi Bielikovi, Štefanovi Uhrovi, Elovi Havettovi, Jurajovi Jakubiskovi i Dušanovi Hanákovi. Zo svetových tvorcov napríklad dielam Roberta Bressona, Michelangela Antonioniho, Orsona Wellesa, Jeana-Luca Godarda, Alfreda Hitchcocka, ale aj Sergeja Paradžanova či Krzysztofa Kieslowskeho.

Kniha Film ako voľný verš popularizuje autorský slovenský i svetový film najmä 60. rokov 20. storočia a je určená odbornej i laickej verejnosti. Jej prezentácia, spojená s krstom, sa uskutoční o 16.00 h v Kursalone.

Eduard Grečner po štúdiách na pražskej FAMU začal od roku 1954 pracovať ako lektor, dramaturg, asistent réžie a neskôr ako režisér v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Režisérsky debutoval hraným filmom Každý týždeň sedem dní (1964), po ňom nasledovali adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). Počas normalizácie pracoval ako dabingový režisér až do roku 1991. K réžii hraného filmu sa vrátil snímkami Pozemský nepokoj (1992) a Jaškov sen (1996). Venoval sa teoretickej publikačnej činnosti, písal recenzie a kritiky o filmoch a literatúre. Dnes pôsobí ako pedagóg na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici. V roku 2010 získal Cenu predsedu NR SR a v roku 2012 Cenu ministra kultúry za rok 2011 za celoživotné významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie.

TASR informovala tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová.