Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V nedeľu 20. októbra uplynie 170 rokov od narodenia francúzskeho básnika Arthura Rimbauda, priekopníka novej vlny francúzskej poézie druhej polovice 19. storočia.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Charleville/Bratislava 20. októbra (TASR) - Keď v roku 1884 vydal francúzsky básnik Paul Verlaine dnes už kultovú esejistickú knihu Prekliati básnici, zaradil do nej aj svojho vtedy už bývalého priateľa Arthura Rimbauda. Ten sa potom poézii nevenoval, svoje takmer celé básnické dielo, ktoré sa dnes považuje za základ modernej poézie, napísal totiž ako tínedžer v rokoch 1870 - 1873.
V nedeľu 20. októbra uplynie 170 rokov od narodenia francúzskeho básnika Arthura Rimbauda, priekopníka novej vlny francúzskej poézie druhej polovice 19. storočia, ktorý výrazne ovplyvnil aj modernú svetovú poéziu 20. storočia.
Arthur Rimbaud, celým menom Jean-Nicolas Arthur Rimbaud, sa narodil 20. októbra 1854 v dedine Charleville na severovýchode Francúzska. Jeho otec Frédéric Rimbaud bol vojenský dôstojník, ktorý rodinu opustil, keď mal budúci "meteor" francúzskej poézie šesť rokov. Po odchode otca vyrastal spolu so svojimi súrodencami - bratom Frédéricom a sestrami Vitalie a Isabelle - pod prísnou konzervatívnou kuratelou matky Vitalie Clifovej.
Od útlej mladosti Rimbaud revoltoval nielen voči matke, ale vyhraňoval sa aj proti malomeštiackemu prostrediu svojho rodného kraja. Nesporný básnicky talent preukázal už ako 16-ročný, keď mu v roku 1870 časopis La Charge uverejnil dnes už známu báseň Tri bozky, neskôr premenovanú na Prvý večierok.
Obmedzeniam rodiny a rodného Charleville sa vzoprel svojimi legendárnymi pubertálnymi útekmi. V roku 1871 doputoval peši až do Paríža, ktoré ovládala Parížska komúna. Z tohto obdobia pochádza aj Rimbaudova zásadná báseň Opitá loď. V Paríži sa stretol s Verlainom, ktorý bol z mladého neviazaného a nadaného básnika uchvátený.
Medzi básnikmi vzplanul ľúbostný vzťah sprevádzaný však hádkami a žiarlivostnými scénami prevažne zo strany staršieho Verlaina. Búrlivý pomer vyvrcholil v Bruseli v júli 1973, keď sa Verlaine pod vplyvom alkoholu pokúsil zastreliť Rimbauda. Zranil mu len ruku, ale za tento skutok ho odsúdili na dva roky väzenia.
V roku 1995 nakrútila poľská režisérka Agnieszka Hollandová o spolužití básnikov film s názvom Úplné zatmenie v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom ako Rimbaudom a Davidom Thewlisom, ktorý stvárnil Verlaina. Na aukcii v dražobnom dome Christie's v Paríži v decembri 2016 zasa predali za 434.500 eur revolver, ktorým sa Verlaine pokúsil zastreliť Rimbauda.
Po dramatickom rozchode s Verlainom sa Rimbaud prestal venovať písaniu poézie a až takmer do konca života viedol značne dobrodružný život. V Holandsku vstúpil do koloniálneho vojska, z ktorého na Jáve dezertoval a následne s cirkusom prešiel Švédsko i Nórsko. Neskôr sa usadil v Afrike, kde najprv žil v Egypte, odkiaľ sa presťahoval do etiópskeho mesta Harrar. Živil sa obchodovaním so zlatom, slonovinou či zbraňami a bol dokonca aj poradcom etiópskeho cisára Menelika II.
Hoci sa Rimbaud z Francúzska vytratil, jeho poéziu neúnavne pripomínal Verlaine, ktorý ju vydával hlavne v periodiku La Vogue. Sám Rimbaud pripravil do tlače počas svojho života iba zbierku Pobyt v pekle. Dobrodružný život sa podpísal na zdraví básnika a dobrodruha. Neliečiace sa zranenie nohy prinútilo Rimbauda vrátiť sa v januári 1891 do Francúzska. Noha sa však už nedala zachrániť a tak mu ju v Marseille amputovali. V prístavnom meste napokon aj 10. novembra 1891 zomrel vo veku 37 rokov. Pochovaný je v Charleville.
Rimbaudova poézia si našla svoje miesto aj v slovenskom prostredí. Prvé časopisecké preklady sa objavili už v 30. rokoch minulého storočia. Nadrealista Rudolf Fabry pomenoval svoju zbierku Ja je niekto iný citátom práve z Rimbauda. Rozsiahlemu prekladaniu jeho básni sa venoval Štefan Žáry, pričom tieto preklady vydal knižne v roku 1948.
Básnik Ján Stacho preložil v roku 1964 Opitú loď a v roku 1981 vyšiel výber z Rimbaudovej poézie pod názvom Opitá loď a iné básne. O preklady sa postarali básnici Ľubomír Feldek, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Štefan Žáry či Vladimír Reisel. V preklade Ľubomíra Feldeka vyšli Rimbaudove básne v knihách Moje malé milenky (1999) a V šestnástich rokoch muž (2018).
Zdroj: https://www.litcentrum.sk/clanok/rimbaud-sestnastrocny-genius
V nedeľu 20. októbra uplynie 170 rokov od narodenia francúzskeho básnika Arthura Rimbauda, priekopníka novej vlny francúzskej poézie druhej polovice 19. storočia, ktorý výrazne ovplyvnil aj modernú svetovú poéziu 20. storočia.
Arthur Rimbaud, celým menom Jean-Nicolas Arthur Rimbaud, sa narodil 20. októbra 1854 v dedine Charleville na severovýchode Francúzska. Jeho otec Frédéric Rimbaud bol vojenský dôstojník, ktorý rodinu opustil, keď mal budúci "meteor" francúzskej poézie šesť rokov. Po odchode otca vyrastal spolu so svojimi súrodencami - bratom Frédéricom a sestrami Vitalie a Isabelle - pod prísnou konzervatívnou kuratelou matky Vitalie Clifovej.
Od útlej mladosti Rimbaud revoltoval nielen voči matke, ale vyhraňoval sa aj proti malomeštiackemu prostrediu svojho rodného kraja. Nesporný básnicky talent preukázal už ako 16-ročný, keď mu v roku 1870 časopis La Charge uverejnil dnes už známu báseň Tri bozky, neskôr premenovanú na Prvý večierok.
Obmedzeniam rodiny a rodného Charleville sa vzoprel svojimi legendárnymi pubertálnymi útekmi. V roku 1871 doputoval peši až do Paríža, ktoré ovládala Parížska komúna. Z tohto obdobia pochádza aj Rimbaudova zásadná báseň Opitá loď. V Paríži sa stretol s Verlainom, ktorý bol z mladého neviazaného a nadaného básnika uchvátený.
Medzi básnikmi vzplanul ľúbostný vzťah sprevádzaný však hádkami a žiarlivostnými scénami prevažne zo strany staršieho Verlaina. Búrlivý pomer vyvrcholil v Bruseli v júli 1973, keď sa Verlaine pod vplyvom alkoholu pokúsil zastreliť Rimbauda. Zranil mu len ruku, ale za tento skutok ho odsúdili na dva roky väzenia.
V roku 1995 nakrútila poľská režisérka Agnieszka Hollandová o spolužití básnikov film s názvom Úplné zatmenie v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom ako Rimbaudom a Davidom Thewlisom, ktorý stvárnil Verlaina. Na aukcii v dražobnom dome Christie's v Paríži v decembri 2016 zasa predali za 434.500 eur revolver, ktorým sa Verlaine pokúsil zastreliť Rimbauda.
Po dramatickom rozchode s Verlainom sa Rimbaud prestal venovať písaniu poézie a až takmer do konca života viedol značne dobrodružný život. V Holandsku vstúpil do koloniálneho vojska, z ktorého na Jáve dezertoval a následne s cirkusom prešiel Švédsko i Nórsko. Neskôr sa usadil v Afrike, kde najprv žil v Egypte, odkiaľ sa presťahoval do etiópskeho mesta Harrar. Živil sa obchodovaním so zlatom, slonovinou či zbraňami a bol dokonca aj poradcom etiópskeho cisára Menelika II.
Hoci sa Rimbaud z Francúzska vytratil, jeho poéziu neúnavne pripomínal Verlaine, ktorý ju vydával hlavne v periodiku La Vogue. Sám Rimbaud pripravil do tlače počas svojho života iba zbierku Pobyt v pekle. Dobrodružný život sa podpísal na zdraví básnika a dobrodruha. Neliečiace sa zranenie nohy prinútilo Rimbauda vrátiť sa v januári 1891 do Francúzska. Noha sa však už nedala zachrániť a tak mu ju v Marseille amputovali. V prístavnom meste napokon aj 10. novembra 1891 zomrel vo veku 37 rokov. Pochovaný je v Charleville.
Rimbaudova poézia si našla svoje miesto aj v slovenskom prostredí. Prvé časopisecké preklady sa objavili už v 30. rokoch minulého storočia. Nadrealista Rudolf Fabry pomenoval svoju zbierku Ja je niekto iný citátom práve z Rimbauda. Rozsiahlemu prekladaniu jeho básni sa venoval Štefan Žáry, pričom tieto preklady vydal knižne v roku 1948.
Básnik Ján Stacho preložil v roku 1964 Opitú loď a v roku 1981 vyšiel výber z Rimbaudovej poézie pod názvom Opitá loď a iné básne. O preklady sa postarali básnici Ľubomír Feldek, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Štefan Žáry či Vladimír Reisel. V preklade Ľubomíra Feldeka vyšli Rimbaudove básne v knihách Moje malé milenky (1999) a V šestnástich rokoch muž (2018).
Zdroj: https://www.litcentrum.sk/clanok/rimbaud-sestnastrocny-genius
