Praha/Bratislava 30. apríla (TASR) - Od narodenia jedného z najprekladanejších českých spisovateľov, autora svetoznámeho románu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války Jaroslava Haška uplynie v pondelok 30. apríla 135 rokov.

Štvordielny satiricko-groteskný román Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války českého spisovateľa, novinára, ale aj veľkého mystifikátora či anarchistu Jaroslava Haška, preložili do 54 svetových jazykov, niekoľkokrát nafilmovali a zdramatizovali. Spolu s ilustráciami Josefa Ladu patrí dodnes medzi najobľúbenejšie české romány.

Jaroslav Hašek sa narodil 30. apríla 1883 v Prahe ako prvorodené dieťa v rodine stredoškolského učiteľa. Na Haškovo neskoršie ľavicovo-anarchistické zmýšľanie malo do veľkej miery vplyv aj detstvo, ktoré prežil. Rodina trpela finančnou núdzou, ktorá sa ešte viac prehĺbila po smrti jeho otca. Trinásťročný Hašek sa s matkou a bratom sťahovali z jedného horšieho bytu do druhého.

Po základnej škole začal Hašek chodiť do gymnázia, kde ho dokonca učil český spisovateľ Alois Jirásek, ktorého údajne neznášal. Už ako gymnazista odmietal autority a svoj temperament predviedol aj na jednej z demonštrácií, kedy rozbíjal okná, za čo ho z gymnázia vylúčili. Zmaturoval na obchodnej škole a následne nastúpil ako úradník do banky Slavia. Mladého bohéma a anarchistu práca bankového úradníka samozrejme nebavila. Zanechal prácu a začal sa v predvojnovej Prahe pohybovať v prostredí krčiem, kaviarní a kabaretov, v ktorých niekedy aj účinkoval. V tomto období precestoval a aj značnú časť dnešnej strednej Európy a zatúlal sa aj do Švajčiarska.

Po krátkom pobyte vo väzení v roku 1907 začal Hašek pracovať ako novinár v rôznych vtedajších českých periodikách ako napríklad Ženský obzor, Svět zvířat, České slovo, alebo Humoristické listy. Okrem toho samozrejme písal a výdatne popíjal, čo postupne prerástlo do vážnych problémov s alkoholom.

Základ Haškovej literárnej tvorby sú jeho bohaté zážitky, o ktorých písal s humorom prerastajúcim do satiry. Začínal drobnými poviedkami, črtami a humoreskami, ktoré najprv uverejňoval v časopisoch, neskôr v knižných súboroch (Trampoty pana Tenkráta, Průvodčí cizinců, Můj obchod se psy). Hrdinami boli väčšinou prešibaní ľudia z okraja spoločnosti.

V rámci svojho anarchistického, kritického a ironického postoja k vtedajšej politickej kultúre založil Hašek, kde inde ako v krčme (v pražskej hospode), so svojimi priateľmi aj politickú stranu s názvom Strana mírného pokroku v mezích zákona.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 dobrovoľne narukoval a dostal sa na haličský front, kde sa v roku 1915 nechal zajať ruskými vojakmi. O rok neskôr v roku 1916 sa prihlásil do československých légií.

V roku 1918 nastal u Haška pre jeho životopiscov nepochopiteľný prechod od anarchistických k socialistickým respektíve komunistickým ideám. Čo dokonca vyústilo v marci toho roku jeho vstupom do československej sekcie Ruskej komunistickej strany. V tom istom roku sa stal aj vojakom Červenej armády. Pracoval ako riaditeľ armádnej tlačiarne v Ufe a neskôr aj ako náčelník oddelenia pre prácu s cudzincami.

Do Československa sa Hašek vrátil v roku 1920. V Prahe vydržal len krátko, znechutený prvorepublikovou politickou situáciou sa presťahoval do Lipnice nad Sázavou, kde začal pracovať na konečnej verzii svojho najslávnejšieho románu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války. Štvordielnemu románu predchádzali kratšie verzie. V roku 1912 vyšla rozsahom neveľká kniha Dobrý voják Švejk a jiné podivné historky. Druhá verzia Švejka zasa vznikla v dobe Haškovho legionárčenia a vyšla v roku 1917 v Kyjeve.

Konečnú podobu dostali Švejkove príhody až v knihe Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války po Haškovom návrate z Ruska v rokoch 1921-1923. Cez dobromyseľného vojaka Švejka, ktorý až komickou horlivosťou plní všetky vojenské rozkazy, Hašek ukázal ich nezmyselnosť a zároveň zosmiešnil všetky hodnoty starého sveta reprezentované rakúskymi dôstojníkmi.

Pre narastajúce zdravotné problémy Hašek nedokončil štvrtý diel Švejka. Zomrel 3. januára 1923 v Lipnici nad Sázavou. Štvrtý diel za neho dopísal Karel Vaněk.