Vyšný Kubín/Bratislava 2. októbra (TASR) - Román spisovateľky Margity Figuli Tri gaštanové kone (1940), nepatrí len k významným dielam slovenskej lyrizovanej prózy, ale už roky aj do zoznamu povinnej literatúry či maturitných tém. Od narodenia prozaičky a prekladateľky uplynie v stredu 2. októbra 110 rokov.

Bohatý metaforický štýl, ale napríklad aj odpor k vojne a fašistickému režimu, predviedla napríklad v novele Olovený vták (1940), alebo v rozsiahlom historickom románe Babylon (1946). Popredná reprezentantka slovenského literárneho naturizmu bola držiteľkou titulov zaslúžilá umelkyňa (1964) a národná umelkyňa (1974).

Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne ako tretia dcéra do roľníckej rodiny. Jej rodný dom sa zachoval dodnes. Je označený pamätnou tabuľou a nachádza sa v ňom pamätná izba na počesť spisovateľky. Dom stojí aj neďaleko pomníka, ktorý označuje miesto rodného domu básnika, dramatika a prekladateľa Pavla Országha Hviezdoslava.

Ľudovú školu budúca spisovateľka vychodila v rodnej obci. Potom študovala na gymnáziu a v meštianskej škole v Dolnom Kubíne, ale maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po maturite odišla do Bratislavy a zamestnala sa ako anglická korešpondentka v Tatra Banke, odkiaľ ju prepustili v roku 1941 po vydaní protivojnovej novely Olovený vták (1940). Vojnové roky 1941-1945 strávila v rodnom Vyšnom Kubíne a venovala sa výlučne literárnej činnosti.

Po časopiseckých začiatkoch v Živene, Slovenských pohľadoch a Eláne, knižne debutovala v roku 1936, kedy vyšla bibliofília jej poviedky Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. O rok neskôr vydala knihu poviedok Pokušenie (1937), v ktorej na príbehoch ľudí rôznych povolaní a rôznych sociálnych prostredí zobrazila rôznorodosť a zároveň jedinečnosť ľúbostných i medziľudských vzťahov.

Na literárnej scéne sa definitívne presadila svojim najznámejším románom Tri gaštanové kone (1940), ktorý v roku 1968 do nemenej úspešnej filmovej podoby pretavil režisér Ivan Balaďa. V románe pôsobivou lyrizovanou formou stvárnila príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy. Osudová láska si napokon našla cestu svojho naplnenia aj za cenu porušenia zákona.

Po bibliofilskom vydaní poviedky Tri noci a tri sny (1942), ktorú ilustroval Ľudovít Fulla, vydala Margita Figuli v roku 1946 historický štvorzväzkový román Babylon. Román, ktorého dej tvoria posledné roky existencie starovekej otrokárskej Novobabylonskej ríše, autorka písala v období druhej svetovej vojny. Figulin historický opus je okrem iného aj alegóriu nielen zániku fašisticko-nacistickej totality, ale akejkoľvek totalitnej moci. Aj preto ďalšie vydanie románu po roku 1948 vyšlo v zredukovanej dvojzväzkovej podobe.

Po roku 1948 podrobili dokonca celé dielo Margity Figuli kritike a jej vynútené publikačné odmlčanie trvalo do roku 1956, kedy vydala autobiografický román Mladosť (1956). V románe zachytila svoje detstvo i život ľudí na chudobnej, ale prírodne krásnej Orave počas rokov prvej svetovej vojny.

Autobiografický charakter má aj memoárová esejistická próza Ariadnina niť (1964). Posledným prozaickým, knižne vydaným dielom Margity Figuli bol román z prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave Víchor v nás (1974).

Pre rozhlas napísala hru Sen o živote (1942), je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada (1959), či veršovanej Balady o Jurovi Jánošíkovi (1980). Sporadicky sa venovala publicistike a prekladala z češtiny.

Margita Figuli zomrela 27. marca 1995 v Bratislave vo veku 85 rokov.