Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor hudby pre filmy ako Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia či Nylonový mesiac nás opustil pred piatimi rokmi.
Autor TASR
Bratislava 13. júla (TASR) - Osobnosť slovenskej hudobnej avantgardy, hudobný skladateľ Ilja Zeljenka, zomrel v Bratislave pred piatimi rokmi 13. júla 2007 vo veku nedožitých 75 rokov.
Bratislavský rodák Ilja Zeljenka (21.12.1932) sa venoval hre na harmóniu a kontrapunkte u Jána Zimmera už počas štúdia na bratislavskom gymnáziu, do tajov klavírneho umenia ho zaúčal Rudolf Macudziński.
Štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u Jána Cikkera ukončil v roku 1956. V rokoch 1957-1961 bol dramaturgom Slovenskej filharmónie, potom odišiel do Československého rozhlasu, kde pôsobil do roku 1968. V roku 1973 ho vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov a nadlho sa jeho hudba prestala na verejnosti hrávať.
November 1989 však aj jemu, podobne ako iným umelcom, umožnil návrat na oficiálnu scénu. Stal sa aj predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos-Étos (1990-1991) a na VŠMU vyučoval kompozíciu.
Ilja Zeljenka je autorom mnohých hudobných a hudobno-dramatických diel. Z opier je verejnosti známa jeho Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy. Napísal aj deväť symfónií, klavírne sonáty, sláčikové kvartetá, scénické pašie a koncertné a komorné kompozície.
Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac to sú len niektoré filmy, ku ktorým hudbu napísal práve Zeljenka. Hoci experimentoval aj s elektroakustickou hudbou, inšpiráciu nachádzal aj vo folklóre.
Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia, medzi inými aj v roku 1980 Cenu Jána Levoslava Bellu za dielo Symfónia č. 4 Baletná, v roku 2001 Cenu SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby - Musica slovaca. Získal aj niekoľko ocenení za celoživotnú tvorbu. V júni 2002 sa Ilja Zeljenka stal laureátom Ceny ministra kultúry SR.
Bratislavský rodák Ilja Zeljenka (21.12.1932) sa venoval hre na harmóniu a kontrapunkte u Jána Zimmera už počas štúdia na bratislavskom gymnáziu, do tajov klavírneho umenia ho zaúčal Rudolf Macudziński.
Štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u Jána Cikkera ukončil v roku 1956. V rokoch 1957-1961 bol dramaturgom Slovenskej filharmónie, potom odišiel do Československého rozhlasu, kde pôsobil do roku 1968. V roku 1973 ho vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov a nadlho sa jeho hudba prestala na verejnosti hrávať.
November 1989 však aj jemu, podobne ako iným umelcom, umožnil návrat na oficiálnu scénu. Stal sa aj predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos-Étos (1990-1991) a na VŠMU vyučoval kompozíciu.
Ilja Zeljenka je autorom mnohých hudobných a hudobno-dramatických diel. Z opier je verejnosti známa jeho Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy. Napísal aj deväť symfónií, klavírne sonáty, sláčikové kvartetá, scénické pašie a koncertné a komorné kompozície.
Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac to sú len niektoré filmy, ku ktorým hudbu napísal práve Zeljenka. Hoci experimentoval aj s elektroakustickou hudbou, inšpiráciu nachádzal aj vo folklóre.
Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia, medzi inými aj v roku 1980 Cenu Jána Levoslava Bellu za dielo Symfónia č. 4 Baletná, v roku 2001 Cenu SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby - Musica slovaca. Získal aj niekoľko ocenení za celoživotnú tvorbu. V júni 2002 sa Ilja Zeljenka stal laureátom Ceny ministra kultúry SR.
