Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Talent Cocteaua sa prejavil v literatúre, v divadle, vo filme a vo výtvarnom umení.
Autor TASR
Maisons-Laffitte/Bratislava 5. júla (TASR) - Francúzsky básnik, spisovateľ, maliar, filmový scenárista a režisér Jean Cocteau bol významný predstaviteľ európskej avantgardy a synkretizmu v modernom umení. Od narodenia všestrannej umeleckej osobnosti uplynie v piatok 5. júla 130 rokov.
Talent Jeana Cocteaua sa prejavil v literatúre, v divadle, vo filme a vo výtvarnom umení. Vo svojej literárnej, filmárskej či výtvarnej tvorbe prepájal všetky vtedajšie modernistické umelecké prúdy dadaizmus, surrealizmus, alebo kubizmus. Spolupracoval s hudobným experimentátorom legendárnym klaviristom Erikom Satiem a so skupinou hudobných skladateľov Parížska šestka.
Pre film v 30. rokoch minulého storočia objavil francúzskeho a neskôr populárneho herca Jeana Maraisa, ktorého obsadil do svojich experimentálnych filmov ako napríklad Kráska a zviera, Dvojhlavý orol alebo Orfeov závet.
Jean Cocteau sa narodil 5. júla 1889 v meste Maisons-Laffitte, vzdialeného od Paríža necelých 19 kilometrov. Vyrastal v rodine advokáta, ktorý sa v roku 1898 za nevyjasnených okolností zastrelil. Tento traumatický zážitok sa výrazne prejavil v dospievaní začínajúceho umelca. Nepodarilo sa mu zmaturovať ani na niekoľko pokusov, a tak odišiel do Paríža s cieľom venovať sa výlučne umeniu.
Patril medzi prvých verejne známych umelcov, ktorí sa otvorene prihlásili k homosexuálnej orientácii. Jeho prvým dlhoročným partnerom bol spisovateľ Raymond Radiguet. Po jeho smrti a po dlhšom období smútku, počas ktorého hľadal Cocteau útechu aj v ópiu, mu do života v roku 1937 vstúpil mladý herec Jean Marais. Ich vzťah pretrval až do smrti Jeana Cocteaua.
Bohatú a rôznorodú umeleckú kariéru začal Jean Cocteau písaním básní. V prvej výraznejšej básnickej zbierke Mys Dobrej nádeje (Cap de Bonne-Espéranc, 1919) sa prihlásil k dadaistom. Neskôr sa vo svojich dielach venoval tradičnej poézii, ale aj slovnému automatizmu, literárnemu kubizmu a vytvoril si vlastný druh surrealizmu. Napísal zbierky Františkova ruža (La Rose de Francois, 1923), Temnosvit (Clair-obscur, 1954, alebo Requiem z roku 1962.
Ako prozaik sa prezentoval románmi Potomak (Le Potomac, 1919), Podvodník Thomas (I'Imposteur T., 1923), Strašné deti (Les Enfants terribles, 1929). Zmodernizoval antické drámy ako napríklad Orfeus (1927), Kráľ Oidipus (1928) či Antigonu (1929).
Prvým filmom Jeana Cocteaua bola snímka z roku 1930 Krv básnika (Le sang d'un poete). Za jeho filmársky vrchol považujú kritici filmy Orfeus (Orphée, 1950) a Orfeov závet (Le testament d'Orphée, 1960). Medzi divácky úspešné patrila menej avantgardná snímka Kráska a zviera (La Belle et la bete, 1946) s Jeanom Maraisom a Josette Dayovou v hlavných úlohách.
Vo väčšine filmov Jeana Cocteaua prevládali ťažko vysvetliteľné symboly a nejasné asociácie, bizarnosť a exaltovanosť. Aj preto len ťažko hľadal financie na svoje filmové projekty.
Jean Cocteau zomrel 11. októbra 1963 pri Paríži vo veku 74 rokov. Jeho úmrtie zapríčinila srdcová príhoda, keď sa dozvedel o smrti svojej priateľky a šansónovej legendy Edith Piaf.
Talent Jeana Cocteaua sa prejavil v literatúre, v divadle, vo filme a vo výtvarnom umení. Vo svojej literárnej, filmárskej či výtvarnej tvorbe prepájal všetky vtedajšie modernistické umelecké prúdy dadaizmus, surrealizmus, alebo kubizmus. Spolupracoval s hudobným experimentátorom legendárnym klaviristom Erikom Satiem a so skupinou hudobných skladateľov Parížska šestka.
Pre film v 30. rokoch minulého storočia objavil francúzskeho a neskôr populárneho herca Jeana Maraisa, ktorého obsadil do svojich experimentálnych filmov ako napríklad Kráska a zviera, Dvojhlavý orol alebo Orfeov závet.
Jean Cocteau sa narodil 5. júla 1889 v meste Maisons-Laffitte, vzdialeného od Paríža necelých 19 kilometrov. Vyrastal v rodine advokáta, ktorý sa v roku 1898 za nevyjasnených okolností zastrelil. Tento traumatický zážitok sa výrazne prejavil v dospievaní začínajúceho umelca. Nepodarilo sa mu zmaturovať ani na niekoľko pokusov, a tak odišiel do Paríža s cieľom venovať sa výlučne umeniu.
Patril medzi prvých verejne známych umelcov, ktorí sa otvorene prihlásili k homosexuálnej orientácii. Jeho prvým dlhoročným partnerom bol spisovateľ Raymond Radiguet. Po jeho smrti a po dlhšom období smútku, počas ktorého hľadal Cocteau útechu aj v ópiu, mu do života v roku 1937 vstúpil mladý herec Jean Marais. Ich vzťah pretrval až do smrti Jeana Cocteaua.
Bohatú a rôznorodú umeleckú kariéru začal Jean Cocteau písaním básní. V prvej výraznejšej básnickej zbierke Mys Dobrej nádeje (Cap de Bonne-Espéranc, 1919) sa prihlásil k dadaistom. Neskôr sa vo svojich dielach venoval tradičnej poézii, ale aj slovnému automatizmu, literárnemu kubizmu a vytvoril si vlastný druh surrealizmu. Napísal zbierky Františkova ruža (La Rose de Francois, 1923), Temnosvit (Clair-obscur, 1954, alebo Requiem z roku 1962.
Ako prozaik sa prezentoval románmi Potomak (Le Potomac, 1919), Podvodník Thomas (I'Imposteur T., 1923), Strašné deti (Les Enfants terribles, 1929). Zmodernizoval antické drámy ako napríklad Orfeus (1927), Kráľ Oidipus (1928) či Antigonu (1929).
Prvým filmom Jeana Cocteaua bola snímka z roku 1930 Krv básnika (Le sang d'un poete). Za jeho filmársky vrchol považujú kritici filmy Orfeus (Orphée, 1950) a Orfeov závet (Le testament d'Orphée, 1960). Medzi divácky úspešné patrila menej avantgardná snímka Kráska a zviera (La Belle et la bete, 1946) s Jeanom Maraisom a Josette Dayovou v hlavných úlohách.
Vo väčšine filmov Jeana Cocteaua prevládali ťažko vysvetliteľné symboly a nejasné asociácie, bizarnosť a exaltovanosť. Aj preto len ťažko hľadal financie na svoje filmové projekty.
Jean Cocteau zomrel 11. októbra 1963 pri Paríži vo veku 74 rokov. Jeho úmrtie zapríčinila srdcová príhoda, keď sa dozvedel o smrti svojej priateľky a šansónovej legendy Edith Piaf.
