Bratislava 10. septembra (Teraz.sk) - Predseda nemeckého Spolkového snemu Norbert Lammert si v lete prečítal román Zóna nadšenia od slovenského spisovateľa Jozefa Banáša a reagoval listom s ponukou na osobné stretnutie. „V každom prípade ste veľmi prispeli k môjmu lepšiemu porozumeniu týchto nie vždy tak ´Nádherných rokov´ a zároveň ste podnietili ďalšie otázky, o ktorých by som sa s Vami rád porozprával,“ komentuje Lammert v liste Banášovi obdobie pred pádom Berlínskeho múru v bývalej Nemeckej demokratickej republike.

Rozhovor na Slovensku

„Stretol som sa s ním v marci 2014, keď bol na Slovensku na oficiálnej návšteve,“ vysvetľuje pre Teraz.sk Banáš. Keďže návšteva bola trojdňová, predseda Spolkového snemu si našiel čas aj na súkromné stretnutie s niekoľkými po nemecky hovoriacimi osobnosťami slovenského spoločenského a kultúrneho života.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

„Bavili sme sa o situácii v Európe, dostali sme sa až k téme výročia pádu Berlínskeho múru. Zaujalo ho, že som tam vtedy pôsobil ako diplomat,“ spomína Banáš.

„Potešilo ho, že Zóna nadšenia vyšla aj v nemčine, dokonca získala cenu Johanna Gottfrieda Seumeho. Sľúbil, že si ju prečíta,“ poznamenal spisovateľ. Zároveň ale dodal, že veľmi nepočítal s tým, že si pracovne zaneprázdnený politik na knihu reálne nájde čas.

List od druhého muža Nemecka

O to viac ho potešil list, ktorý od Lammerta aktuálne dostal. „Neviem, či by som po Vašom románe spomedzi toho priveľkého počtu kníh, ktoré si zvyknem na prikrátku dobu brávať so sebou, aj skutočne siahol, keby blížiace sa 25. výročie pádu Berlínskeho múra nevyvolalo môj opätovný záujem o zrekapitulovanie tých priam neuveriteľných udalostí vtedajších čias a ich predchádzajúceho aj následného vývoja,“ píše nemecký politik. "Práve to sa Vám vo Vašom pozoruhodnom románe predovšetkým popisom skúseností a udalostí pred historickými udalosťami a aj po nich pôsobivo podarilo," konštatuje Lammert.

“Už na stretnutí sa zaujímal o to, ako som udalosti vnímal z druhej strany múra, ako človek, ktorý nie je Nemec,“ vysvetľuje Banáš. Dodáva, že ak sa naskytne príležitosť využiť Lammertovu ponuku, rád mu na jeho otázky odpovie.

Zóna nadšenia

Zóna nadšenia je bezpochyby jednou z najlepších Banášových kníh, rekapituluje na nej pohnuté obdobie od roku 1968 po pád Berlínskeho múru. Kniha sa snaží byť faktograficky poctivá, ale postavená je na životných príbehoch ľudí z bývalého západného, aj východného Nemecka, Československa a Sovietskeho zväzu. Vzhľadom na to, že prostredie v týchto, vtedy znepriatelených, štátoch v pohnutých rokoch postupného odumierania totalitných režimov vo východnej Európe dôverne poznal, pôsobí kniha veľmi autenticky. Pravdepodobne nie len Lammerta, ale mnohých ďalších Nemcov zaujala pohľadom zvonka na udalosti, ktoré všetci dôverne poznajú.