Košice/Bratislava 25. februára (TASR) - Ján Štrasser ako básnik debutoval zbierkou Odriekanie v roku 1968. Upútal pozornosť ako textár piesní, z ktorých sa mnohé stali hitmi. Textársky sa podieľal na muzikáloch ako Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. Známe sú aj jeho politicko-satirické texty pesničiek z televízneho kabaretu Milana Markoviča. Patrí k významným prekladateľom ruskej literatúry a nemeckej poézie. Vydal aj 22 knižných rozhovorov so slovenskými osobnosťami z rôznych oblastí spoločenského života. Básnik, prekladateľ, textár, publicista Ján Štrasser bude mať vo štvrtok 25. februára 75 rokov.

Na otázku TASR, ktorú zo širokej palety autorských aktivít považuje za prioritnú, odpovedal: "Vnímam ich rovnocenne, s tým, že v rôznych obdobiach majú rôznu prioritu. Posledné roky sa venujem najmä prekladaniu a knižným rozhovorom. Občas napíšem nejaký fejtón, aby som sa aj ako publicista udržal 'vo forme'. Je to v mojom prípade reakcia na aktuálnu politickú či spoločenskú situáciu".

V súčasnosti sú jeho parketou hlavne texty k muzikálom a najmenej sa podľa vlastných slov venuje poézii. "Ale koncom minulého roku mi Peter Milčák, šéf vydavateľstva Modrý Peter, vydal moje 'zobrané spisy', všetky básnické zbierky v jednom zväzku pod názvom Otváracie hodiny. Urobil mi tým veľkú radosť," uviedol pre TASR.

Ján Štrasser sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. V roku 1964 tu zmaturoval na Strednej priemyselnej škole. Ako pre TASR povedal, od detstva patril k vášnivým čitateľom a podobne ako mnohí dospievajúci chlapci či dievčatá písal básne. "Každý tínedžer, alebo tínedžerka medzi 14 a 18 rokom napíše aspoň jeden text, ktorý vykazuje známky básne. A potom ho to prejde. Nejakú drvivú menšinu to neprejde a tá sa potom venuje tomu, čomu sa hovorí poézia, próza, dráma – skrátka literatúra," uviedol dnes už uznávaný básnik.

Foto: FOTO TASR - Martin Baumann

A tak už počas vysokoškolského štúdia v roku 1968 debutoval zbierkou Odriekanie, za ktorú dostal Cenu Ivana Krasku.

Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval slovenčinu a ruštinu, pôsobil v rokoch 1969 - 1971 ako redaktor v literárnom časopise Mladá tvorba, v ktorom kriticky glosoval literárnu tvorbu svojich súčasníkov.

Základnú vojenskú službu si v rokoch 1971 - 1972 odkrútil vo Vojenskom umeleckom súbore, potom v rokoch 1972 - 1977 pôsobil ako dramaturg Poetickej scény. V roku 1977 sa vrátil do Vojenského umeleckého súboru, kde bol dramaturgom a neskôr túto pozíciu zastával v divadle Štúdio S.

Redaktorom Slovenských pohľadov sa stal v roku 1987 a šéfredaktorom tohto literárneho časopisu bol v rokoch 1990 - 1993. Po odchode z pohľadov pôsobil v slobodnom povolaní a od roku 1997 bol zástupcom šéfredaktora v týždenníku Domino fórum.

Štrasserova spolupráca s hudobníkmi sa začala koncom 60. rokov minulého storočia. "Môj kamarát amatérsky skladateľ Ivan Kramár zhudobnil niekoľko mojich básní. Začali sme písať pesničky a v roku 1969 sme s piesňou Don Quijote získali prvú cenu na festivale populárnej hudby Zlatá ruža v Detve. Pieseň sa uchytila v rozhlase, vyšla na platni a začali ma oslovovať aj iní skladatelia," uviedol pre TASR textár Štrasser.



Úspech prišiel aj na Bratislavskej lýre v roku 1970, keď pieseň To všetko bolo včera Marthy a Teny Elefteriadu obsadila druhé miesto. Autorom textu bol Štrasser a hudbu skomponoval Bohumil Trnečka. Medzi známe hity s jeho textami sa zaradili napríklad skladby Miroslava Žbirku Zažni, Prvá, alebo Tlaková níž Richarda Müllera a Banketu.

Textársky sa Ján Štrasser podieľal aj na dnes už legendárnych muzikáloch Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú. Na obidvoch spolupracoval s libretistkou a spisovateľkou Altou Vášovou. V Cyranovi, ktorý mal premiéru v októbri 1977 na bratislavskej Novej scéne, si texty podelil s Kamilom Peterajom a hudbu skomponovali Marián Varga a Pavol Hammel. Štrasserove texty z televízneho muzikálu Neberte nám princeznú z roku 1981, zhudobnil Dežo Ursiny. Hlavnými interpretmi boli Marika Gombitová, Miroslav Žbirka a Marie Rottrová.



"Spolupráca na muzikáloch bola super. Alta Vášová napísala skvelé libretá, mala predstavu o motívoch piesní a autori hudby – Pavol Hammel, Marián Varga, Dežo Ursiny – boli špičkoví ľudia našej rockovej scény. Dostali texty a napísali excelentnú muziku," uviedol Štrasser pre TASR.

Prvý slovenský rockový muzikál Cyrano z predmestia sa pôvodne mal volať inak. "Áno, bola úvaha, že ten muzikál sa bude volať Cyrano zo Štrkovca, ale ktosi, myslím, že Kamil Peteraj, správne podotkol, že mimo Bratislavy nikto ani netuší, čo je to Štrkovec. Tak sme si povedali: Fakt, ako to preložia, keď to budú uvádzať na Broadway? Cyrano from Strkovec? Tak to Alta premenovala na Cyrano from the suburbs (Cyrano z predmestia). No napriek tomuto ústupku sme sa na Brodway nedostali," vysvetlil Štrasser so zjavnou dávkou irónie.

V roku 1980 sa vrátil aj k poézii a vydal zbierku Podmet a o rok neskôr básnickú knihu Denne. V reflektovaní každodenných problémov moderného človeka s nádychom jemného humoru a irónie, pokračoval aj v zbierkach Priamy prenos (1986), Práca na ceste (1989), Myš dobrej nádeje (1992), Očné pozadie (1999), Stala sa nám láska (2003), Hahaiku (2009).

Stačí spomenúť spojenie "babky demokratky" a mnohým televíznym divákom sa vynoria spomienky na televízny kabaret Večer Milana Markoviča, pre ktorý texty piesní tvoril Ján Štrasser. "Texty piesní pre Večer Milana Markoviča, som písal v rokoch 1993 – 2004, bolo ich vyše tristo. Robil som to s veľkou chuťou, bol to vlastne akýsi druh hudobno-slovnej publicistiky, samozrejme tvrdo satirickej," uviedol pre TASR.

Od polovice 60. rokov sa venoval aj prekladu a medzi prvých prekladaných autorov zaradil ruského básnika Velimira Chlebnikova. Nasledovala však dlhšia publikačno-prekladateľská prestávka spôsobená normalizáciou. "Prelomilo sa to v roku 1975, keď mi vyšiel knižný preklad z ruštiny, dobrodružný román zo života skúšobných pilotov Pasažier je smrť," povedal pre TASR.

Dnes patrí Ján Štrasser k renomovaným prekladateľom ruskej literatúry. Za preklady diel Alexandra Puškina (Eugen Onegin), Vladimira Sorokina (Telúrsko), Ľudmily Ulickej (Zelený stan), alebo Michaila Bulgakova (Majster a Margaréta) dostal Cenu Jána Hollého.

Spolu s germanistom a literárnym vedcom Petrom Zajacom prekladá poéziu a drámu nemeckých autorov. Cenou Jána Hollého ocenili výber z poézie Karla Krausa Posledné dni ľudstva (1987) a Cenu Zory Jesenskej dostala antológia nemeckého básnického expresionizmu Krik a ticho storočia (1999). V súčasnosti so Zajacom prekladá poéziu po nemecky píšuceho básnika Paula Celana, ktorý podľa Štrassera "vzdoruje slovenčine parádne".

Foto: TASR/Martin Baumann

Medzi čitateľskou verejnosťou rezonujú aj jeho knižné rozhovory, ktorých zatiaľ vydal 22, napríklad s Milanom Lasicom, Zdenou Studenkovou, Mariánom Labudom, Kamilom Peterajom, Kamilou Magálovou či Emíliou Vášáryovou. Cenu Dominika Tatarku za rok 2016 si odniesla kniha František Mikloško – Rozhovory o dobe a ľuďoch. Zatiaľ posledným Štrasserovým "respondentom" bol psychiater Jozef Hašto v knihe Slovo blázon nepoužívam (2020).

V rozhovoroch mu ide o to, aby každý poodhalil čo najviac. "Ale netlačím na pílu, je na každom, s kým sa zhováram, kam až ma pustí. Všeobecne mám skúsenosť, že keď 'respondenti' vidia a cítia, že mám záujem prezentovať ich ako skutočné osobnosti, nechajú ma nazrieť aj do ich trinástych komnát," vysvetlil pre TASR jubilujúci spisovateľ Ján Štrasser.