Bratislava 28. decembra (Teraz.sk ) – Rok 2019 priniesol v Bratislave udalosť, ktorá bude aj do budúcnosti znamenať ďalší krok pri zbližovaní bieloruskej a slovenskej kultúry. Bolo ňou 11. decembra odhalenie pamätnej tabule najväčšiemu bieloruskému básnikovi Jankovi Kupalovi v bratislavskom hoteli Radisson Bleu Carlton.
Pamätnú tabuľu odhalili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bieloruskej republiky v Slovenskej republike Igor Alexandrovič Leščeňa spolu s riaditeľkou Štátneho literárneho múzea Janku Kupalu v Minsku Alenou Ljaškovičovou. Tá zdôraznila, že Janka Kupala znamená pre Bielorusov to isté, čo Ľudovít Štúr pre Slovákov.
Janka Kupala (1882-1942) je národným buditeľom, klasikom národnej literatúry, zakladateľom moderného bieloruského jazyka a modernej súčasnej bieloruskej literatúry, akcentovala Alena Ljaškovičová.
„Je príznačné, že na obidvoch stranách zohrali úlohu diplomatov a kontaktérov majstri slova, umeleckého a publicistického. Práve nositelia duchovných hodnôt svojho národa, tvorcovia a ochrancovia národného kultúrneho dedičstva jednými z prvých začínali kultúrny dialóg. Na tejto historickej ceste zastupoval Bielorusko práve Janko Kupala. Vznešený básnik, ktorého rodáci volali prorokom národnej obrody, sa stal ľudovým vyslancom svojho domova na slovenskej zemi. Bol to prvý priamy a bezprostredný bielorusko-slovenský kultúrny kontakt v najnovších dejinách,“ konštatovala v príhovore riaditeľka múzea v spojitosti s tým, že odhalenie pamätnej tabule sa uskutočnilo v súvislosti s návštevou J.Kupalu na území Slovenska v roku 1935.
"V roku 1935 sa vydala na cestu do Československa prvá oficiálna delegácia sovietskych spisovateľov a básnikov. Svoju cestu začínali v Bratislave a práve tu, v tomto hoteli strávili prvú noc," priblížila Ljaškovičová.
"Fakticky to bol prvý krok nášho poeta na slovenskej zemi. A to bol prvý oficiálny kontakt našich kultúr. Delegácia sovietskych spisovateľov bola v Bratislave, Svätom Jure, Modre, Piešťanoch, vo Vysokých Tatrách a potom odcestovala do Čiech," zdôraznila. "Cesta po Slovensku zanechala v Kupalovi hlboké dojmy," vyzdvihla a dodala, že sa obdivne vyjadril o zúrodnenej, obrobenej slovenskej pôde.
Pamätnú tabuľu bieloruskému básnikovi Jankovi Kupalovi odhalili 11. decembra 2019 v Bratislave mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bieloruskej republiky v SR Igor Alexandrovič Leščeňa spolu s riaditeľkou Štátneho literárneho múzea Janku Kupalu v Minsku Alenou Ljaškovičovou. Foto: EASYFOTO TASR - Igor Calpaš
Riaditeľka múzea z Minska ďalej konštatovala, že o 80 rokov sa po cestách, ktorými prešiel básnik Kupala, vydala aj delegácia bieloruských spisovateľov, básnikov, novinárov a pracovníkov minského múzea, aby mohli predstaviť Bielorusko a náš národ Slovákom a dozvedieť sa, čím dnes žije Slovensko, objaviť túto krajinu a jej ľudí pre svojich rodákov.
Vzájomný záujem a porozumenie sú dobrým základom pevného medzinárodného dialógu, spolupráce a priateľstva. Viaceré vzájomné preklady sa stali výsledkom tvorivých stretnutí bieloruských a slovenských literátov. Povedala, že v inštaláciu pamätnej tabule dúfali a podarilo sa vtedy dohodnúť aj so samosprávami v Svätom Jure, Modre, Vysokých Tatrách a Piešťanoch, že dajú súhlas na umiestnenie pamätných tabúľ.
Vyzdvihla pritom aktivitu básnika, prekladateľa a diplomata Mariána Servátku, ktorý bol v rokoch 2008-2013 mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Bielorusku. Štyri roky sa podľa nej pracovalo na tom, čo sa napokon 11. decembra 2019 zavŕšilo. „Pamätná tabuľa venovaná klasikovi bieloruskej literatúry v slovenskom hlavnom meste Bratislave je znakom priateľstva a úcty k našej kultúre a dejinám, je svedectvom živého a účinného dialógu našich krajín,“ povedala.
Veľvyslanec Igor Leščeňa zdôraznil, že ide o "prvú pamätnú tabuľu na území Slovenska, ktorá je venovaná známemu rodákovi z Bieloruska". Konštatoval, že sú tu napríklad pamätníky sovietskym vojakom, "ale toto je prvá pamätná tabuľa venovaná Bielorusovi".
"Pre nás je dôležité, že fakticky zakladateľ súčasnej bieloruskej literatúry bol na Slovensku a že práve tu, v tomto krásnom historickom hoteli je inštalovaná na jeho pamiatku pamätná tabuľa," uviedol veľvyslanec.
Podobne ako riaditeľka Múzea Janku Kupalu, aj slovenský básnik, publicista a prekladateľ Jaroslav Rezník st. upriamil pozornosť aj na knihu Ktože to tam ide? Janka Kupala, ktorú do tlače v roku 2017 pripravilo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, texty prebásnili Marián Servátka, Sergej Makara a Jaroslav Rezník st., ktorý je aj zostavovateľom zbierky.
Jaroslav Rezník st., ktorý prirovnal J. Kupalu k Ivanovi Kraskovi, ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že literárna bielorusko-slovenská spolupráca pokračuje.
V septembri tohto roku v Minsku vyšli sonety J. Kupalu v 16 jazykoch vrátane slovenčiny. Básnik Jaroslav Rezník st. vysvetlil: “Keďže bolo výročie J. Kupalu, v Minsku pripravili všetko, čo bieloruský básnik napísal a vydal, čo poprekladal. Vo vybraných dielach chceli mať aj slovenčinu a požiadali ma, či by som nepreložil ešte nejaké veci. Bola to fuška, lebo išlo o 22 sonetov a, viete, čo sú sonety.“
Autor pamätnej tabule, sochár Pavol Vojnickij z Minska podčiarkol, že národný básnik Janka Kupala je jeden z tých národných hrdinov, ktorí musia znieť osobitne jasne teraz najmä v európskom priestore. „Pre mňa bolo dôležité, aby Kupala, ktorý je nový nesovietsky hrdina, sa odlišoval od všetkých socialistických diel a diel socialistického realizmu. Preto som sa usiloval pamätnú tabuľu zhotoviť práve tak - bez podrobných údajov, aby vyznel ako expresívny voľný poet.“
Príležitosť na stretnutie s Jankom Kupalom poskytla výstava v Dvorane ministerstva kultúry v Bratislave v dňoch 16.-26. apríla 2014, nazvaná Slovenské stretnutia Janka Kupalu. Výstavný projekt Slovenské stretnutia Janka Kupalu bol venovaný významnému národnému bieloruskému básnikovi, dramaturgovi, publicistovi a predstaviteľovi národného obrodenia Bieloruska začiatkom XX. storočia Jankovi Kupalovi.
Ako ďalej uviedlo Ministerstvo kultúry SR na svojej webovej stránke, projekt prezentoval pamiatky na Kupalovu cestu na Slovensko, ako člena delegácie sovietskych spisovateľov, novinárov a kultúrnych pracovníkov v roku 1935 a kontaktom so slovenskými spisovateľmi Hanou Gregorovou, Elom Šándorom, Jankom Alexym, Jánom Poničanom. Kroniku a trasu cesty priblížili materiály uverejňované na stránkach periodík. Výstava bola doplnená o galériu portrétových a spoločných fotografií spisovateľov a básnikov prvej polovice XX. storočia. Umelecké stretnutia významných predstaviteľov slovenskej a bieloruskej kultúry v tej alebo v inej miere podmieňovali ich vnímanie sveta a v konečnom dôsledku vplývali na ich literárnu tvorbu. Rozhodne tento vplyv nemal charakter krátkodobého prejavu alebo reflexie, ale bol zložitým procesom, ktorý formoval spoločenské a kultúrne prostredie oboch strán v dobe, keď umelecký a osobný osud spisovateľov a básnikov nebol ľahký.
Bývalý veľvyslanec SR v Bielorusku v rokoch 2008-2013 Marián Servátka v predhovore knihy Janka Kupala Ktože to tam ide? (2017) napísal, čo všetko predchádzalo ideovému projektu Dialóg kultúr: Bielorusko-Slovensko, ktorý spoločne s riaditeľkou Štátneho literárneho múzea Janka Kupalu Ljaškovičovou naštartovali 18.11.2011. Knižka Mikolu Trusa Janka Kupala na Slovensku vyvolala reťazovú reakciu. Bard bieloruskej poézie navštívil Slovensko v delegácii sovietskych spisovateľov a novinárov v roku 1935. Prezentácia publikácie v Kupalovom múzeu sa zmenila na literárny seminár o bielorusko-slovenských vzťahoch, o potrebe vzájomného poznania.
V doslove knihy Janka Kupala Ktože to tam ide? Ljaškovičová napísala, že v období rokov 1918 – 1918, keď sa riešila otázka bieloruskej štátnosti, sa Kupala ukázal aj ako človek vyjadrujúci národno-demokratickú ideu, pevec mladého Bieloruska, vedúca osobnosť bieloruského obrodenia. Vo svojej publicistickej činnosti na začiatku 20. rokov vyjadruje hlavné ideové myšlienky, ktoré poslúžili ako základ formovania bieloruského štátu. Jeho články - žiarivé, odvážne, majúce vlastný štýl - odrážajú len jednu myšlienku: Bielorusko musí byť nezávislé! Spisovateľ tvrdil, že "len úplná nezávislosť štátu môže poskytnúť aj skutočnú slobodu, aj hojný život, aj slávu nášmu národu."
Diela bieloruského barda boli preložené takmer do 100 svetových jazykov. Už len báseň Ktože to tam ide? dnes môžeme počuť v 85 jazykoch, upozornila.
