Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tohtoročný máj v Bratislave bol podľa hlavného mesta mimoriadne štedrý na zrážky a na niektorých monitorovacích staniciach na západnom Slovensku prekročil hranice dlhodobého normálu.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) – Mesto Bratislava hľadá spôsob, ako ochrániť kultúrne pamiatky, ktoré sú ohrozované klimatickými zmenami. V rámci európskeho projektu Arch preto zrealizovalo virtuálne stretnutie so špičkovými odborníkmi z Nemecka, Talianska a Španielska. Najviac s nimi diskutovalo o Pamiatkovej rezervácii Bratislava a o hrade Devín. Bratislavská samospráva o tom informuje na svojom webe.
Magistrát tvrdí, že Bratislava potrebuje vzhľadom na scenáre vývoja zmeny klímy konkrétne opatrenia, ktoré sa musia odzrkadliť v oblastiach plánovania a zapracovať ich do adaptačnej politiky. Rovnako aj do postupov na ochranu kultúrnych pamiatok. "Odborníci z Nemecka, Talianska a Španielska, s ktorými spolupracovalo mesto aj v minulosti, vytvárajú pod hlavičkou projektu Arch nástroje, ktoré by mali mestám uľahčiť prácu v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok za týchto sťažených podmienok, ktoré so sebou zmena klímy prináša," uviedla hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad.
Bratislava ich bude podľa jej slov v projekte testovať s podporou mestského ústavu ochrany pamiatok a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prínos diskusie vidí najmä v priblížení problémov - zvýšenej vlhkosti priestorov pod terénom súčasného historického mesta, spôsobených jednak zmenou hladín podzemných vôd či intenzívnejšími zrážkami.
Eva Streberová z Útvaru hlavnej architektky Bratislavy, odborná manažérka projektu, považuje za kľúčové dobre nastaviť nástroje a najmä prispôsobiť ich reálnym potrebám užívateľov, ktorými sú mestá, mestské časti a organizácie ako múzeá, galérie a ďalšie inštitúcie. "Tie s ohľadom na meniacu sa klímu budú musieť vyvíjať väčšiu snahu ochrániť kultúrne dedičstvo a jeho prezentáciu," podotkla.
Tohtoročný máj v Bratislave bol podľa hlavného mesta mimoriadne štedrý na zrážky a na niektorých monitorovacích staniciach na západnom Slovensku prekročil hranice dlhodobého normálu. "V dôsledku zmeny klímy v posledných rokoch zažívame skôr suché jarné a následne aj veľmi teplé letné počasie. Aj preto je tohtoročný vlhký záver jari vítaný. Z pohľadu ochrany kultúrnych pamiatok môžu však intenzívne a dlhotrvajúce zrážky znamenať problém," vysvetľuje mesto. Ako podotklo, veľmi citlivými sú najmä pamiatky, ktoré sú prezentované "in situ", teda v mieste ich nálezu. Napríklad na Bratislavskom hrade či v podzemí historického jadra mesta.
Projekt s názvom Podpora reziliencie (odolnosti) historických území voči hrozbám klimatickej zmeny a iným prírodným hrozbám je podporený grantom z programu Horizont 2020 Európskej únie do roku 2022. Okrem Bratislavy sú do projektu zapojené aj mestá Valencia (Španielsko), Camerino (Taliansko) a Hamburg (Nemecko), ktoré riešia problémy s ochranou kultúrneho dedičstva spôsobené zrážkami, suchom a zemetraseniami.
V rámci virtuálneho stretnutia, ktoré pripravila Bratislava, sa zúčastnili okrem zahraničných odborníkov aj zástupcovia bratislavského magistrátu, Metropolitného inštitútu Bratislavy, Slovenského národného múzea, Slovenského hydrometeorologického ústavu či Slovenskej akadémie vied.
Magistrát tvrdí, že Bratislava potrebuje vzhľadom na scenáre vývoja zmeny klímy konkrétne opatrenia, ktoré sa musia odzrkadliť v oblastiach plánovania a zapracovať ich do adaptačnej politiky. Rovnako aj do postupov na ochranu kultúrnych pamiatok. "Odborníci z Nemecka, Talianska a Španielska, s ktorými spolupracovalo mesto aj v minulosti, vytvárajú pod hlavičkou projektu Arch nástroje, ktoré by mali mestám uľahčiť prácu v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok za týchto sťažených podmienok, ktoré so sebou zmena klímy prináša," uviedla hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad.
Bratislava ich bude podľa jej slov v projekte testovať s podporou mestského ústavu ochrany pamiatok a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prínos diskusie vidí najmä v priblížení problémov - zvýšenej vlhkosti priestorov pod terénom súčasného historického mesta, spôsobených jednak zmenou hladín podzemných vôd či intenzívnejšími zrážkami.
Eva Streberová z Útvaru hlavnej architektky Bratislavy, odborná manažérka projektu, považuje za kľúčové dobre nastaviť nástroje a najmä prispôsobiť ich reálnym potrebám užívateľov, ktorými sú mestá, mestské časti a organizácie ako múzeá, galérie a ďalšie inštitúcie. "Tie s ohľadom na meniacu sa klímu budú musieť vyvíjať väčšiu snahu ochrániť kultúrne dedičstvo a jeho prezentáciu," podotkla.
Tohtoročný máj v Bratislave bol podľa hlavného mesta mimoriadne štedrý na zrážky a na niektorých monitorovacích staniciach na západnom Slovensku prekročil hranice dlhodobého normálu. "V dôsledku zmeny klímy v posledných rokoch zažívame skôr suché jarné a následne aj veľmi teplé letné počasie. Aj preto je tohtoročný vlhký záver jari vítaný. Z pohľadu ochrany kultúrnych pamiatok môžu však intenzívne a dlhotrvajúce zrážky znamenať problém," vysvetľuje mesto. Ako podotklo, veľmi citlivými sú najmä pamiatky, ktoré sú prezentované "in situ", teda v mieste ich nálezu. Napríklad na Bratislavskom hrade či v podzemí historického jadra mesta.
Projekt s názvom Podpora reziliencie (odolnosti) historických území voči hrozbám klimatickej zmeny a iným prírodným hrozbám je podporený grantom z programu Horizont 2020 Európskej únie do roku 2022. Okrem Bratislavy sú do projektu zapojené aj mestá Valencia (Španielsko), Camerino (Taliansko) a Hamburg (Nemecko), ktoré riešia problémy s ochranou kultúrneho dedičstva spôsobené zrážkami, suchom a zemetraseniami.
V rámci virtuálneho stretnutia, ktoré pripravila Bratislava, sa zúčastnili okrem zahraničných odborníkov aj zástupcovia bratislavského magistrátu, Metropolitného inštitútu Bratislavy, Slovenského národného múzea, Slovenského hydrometeorologického ústavu či Slovenskej akadémie vied.
