Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cena Dominika Tatarku sa udeľuje od roku 1995, vždy za knihu, ktorá vyšla v predchádzajúcom roku.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (TASR) – Cena Dominika Tatarku za rok 2016 má dvoch laureátov. V 23. ročníku ocenenia si ju dnes podvečer, v deň narodenia Dominika Tatarku, prevzali v Pálffyho paláci v Bratislave Alexander Balogh a Ján Štrasser. Obaja autori ju získali za knihy "osobných svedectiev". Alexander Balogh za publikáciu Ján Langoš. Strážca pamäti (Artforum) a Ján Štrasser za knihu rozhovorov s Františkom Mikloškom - František Mikloško (Slovart).
"Obidve knihy sú napísané autormi, ktorí si uchovali po roku 1989 svoju jasnú čiaru a sú o ľuďoch, ktorí majú celoživotnú integritu, čo zodpovedá Tatarkovej cene," uviedol pre TASR predseda poroty a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Zajac s tým, že Cena Dominika Tatarku sa neudeľuje len za vynikajúce dielo, ale aj za jasné a trvalé postoje, "kde sa dá odčítať celoživotná zhoda s myšlienkami slobody, ktoré sú vlastné Dominikovi Tatarkovi".
Publicista Alexander Balogh vyskladal svoj portrét bývalého disidenta a ponovembrového politika, zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša (1946 - 2006) z rozhovorov s jeho manželkou Gabrielou a zo spomienok priateľov. S Cenou Dominika Tatarku podľa vlastných slov absolútne nerátal. "Je to skvelá vec, ja o nej píšem 20 rokov v denníku. Dostala to kopa výborných ľudí a už samotný štatút ceny je veľmi sympatický, že je to nielen o literatúre, ale aj o istých postojoch, či už diela alebo autorov," povedal pre TASR Balogh.
S Jánom Langošom bol dobrým kamarátom od 70. rokov. "Keď sa v roku 2006 zabil v aute, moja manželka prišla s tým, že by sme mali niečo spraviť. Veril som, že to spravia politológovia, historici, odborníci, ale nikto sa toho nechytil. Potom sme sa dohodli, že spravíme kamarátsku knižku - civilný portrét prostredníctvom spomienok jeho manželky, dcér a blízkych kamarátov z detstva a politiky," objasnil genézu knihy, ktorej predslov napísal publicista, spisovateľ a Langošov priateľ z disentu Martin M. Šimečka. Záver knihy, ktorá ponúka množstvo fotografií, tvoria dva monologické texty dcér Jána Langoša. Hoci autor i respondenti neobchádzajú kľúčové udalosti života disidenta a politika, kniha nie je investigatívnym dielom a nekladie si za cieľ byť historiografickou ani politologickou publikáciou.
"Františka Mikloška som si vybral preto, lebo je to človek, ktorý bol v politike, mal zaujímavý životný osud a najmä v tej politike sa vždy správal čestne, statočne, poctivo. Je to pre mňa osobnosť ľudská, spoločenská aj politická, a ešte je to aj môj priateľ," ozrejmil výber svojho respondenta ocenený básnik, textár, publicista a prekladateľ Ján Štrasser, ktorý v knihe citlivo vedie debaty o osobných témach ako rodina, priateľstvá či náboženstvo. František Mikloško sa už od vysokoškolských štúdií angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď 20 rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska. "Väčšinou to, na čo som sa ho pýtal, je verejne známe, len mňa zaujímali jeho detailnejšie alebo intímnejšie pohľady na tú vec. A mám pocit, že čitateľ si príde na svoje a dozvie sa všeličo zaujímavé, čo dovtedy nevedel," povedal ocenený Štrasser, ktorý sa pýtal aj na Chartu 77, slovenský samizdat, sviečkovú manifestáciu, delenie Československa či mečiarizmus.
"František Mikloško má pre mňa viac rozmerov než len rozmer politický, jeho osobnosť je veľmi komplexná. Nie je to suchý rozhovor s politikom, anonymný alebo odcudzený. Tam jedno s druhým splýva - osobné, politické, súkromné, spoločenské," uviedol pre TASR Štrasser a na margo udelenej Ceny Dominika Tatarku dodal: "Je to podľa mňa najprestížnejšia slovenská literárna alebo kultúrno-literárna cena. Veľmi si to vážim a som šťastný, že som v spoločnosti troch zaujímavých ľudí - Šaňa Balogha, Františka Mikloška a virtuálne aj Janka Langoša. Túto spoločnosť si veľmi ctím a vážim."
Cena Dominika Tatarku sa udeľuje od roku 1995, vždy za knihu, ktorá vyšla v predchádzajúcom roku. Určená je autorovi za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a nadväzuje na duchovný odkaz spisovateľa Dominika Tatarku. Porota ocenenia má svojich stálych členov, ktorými sú Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Gabriela Rakúsová, Ján Králik, Martin Mojžiš a Peter Zajac. Ďalším členom je nositeľ ceny za predchádzajúci rok - tentoraz si túto úlohu plnila Irena Brežná.
"Obidve knihy sú napísané autormi, ktorí si uchovali po roku 1989 svoju jasnú čiaru a sú o ľuďoch, ktorí majú celoživotnú integritu, čo zodpovedá Tatarkovej cene," uviedol pre TASR predseda poroty a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Zajac s tým, že Cena Dominika Tatarku sa neudeľuje len za vynikajúce dielo, ale aj za jasné a trvalé postoje, "kde sa dá odčítať celoživotná zhoda s myšlienkami slobody, ktoré sú vlastné Dominikovi Tatarkovi".
Publicista Alexander Balogh vyskladal svoj portrét bývalého disidenta a ponovembrového politika, zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša (1946 - 2006) z rozhovorov s jeho manželkou Gabrielou a zo spomienok priateľov. S Cenou Dominika Tatarku podľa vlastných slov absolútne nerátal. "Je to skvelá vec, ja o nej píšem 20 rokov v denníku. Dostala to kopa výborných ľudí a už samotný štatút ceny je veľmi sympatický, že je to nielen o literatúre, ale aj o istých postojoch, či už diela alebo autorov," povedal pre TASR Balogh.
S Jánom Langošom bol dobrým kamarátom od 70. rokov. "Keď sa v roku 2006 zabil v aute, moja manželka prišla s tým, že by sme mali niečo spraviť. Veril som, že to spravia politológovia, historici, odborníci, ale nikto sa toho nechytil. Potom sme sa dohodli, že spravíme kamarátsku knižku - civilný portrét prostredníctvom spomienok jeho manželky, dcér a blízkych kamarátov z detstva a politiky," objasnil genézu knihy, ktorej predslov napísal publicista, spisovateľ a Langošov priateľ z disentu Martin M. Šimečka. Záver knihy, ktorá ponúka množstvo fotografií, tvoria dva monologické texty dcér Jána Langoša. Hoci autor i respondenti neobchádzajú kľúčové udalosti života disidenta a politika, kniha nie je investigatívnym dielom a nekladie si za cieľ byť historiografickou ani politologickou publikáciou.
"Františka Mikloška som si vybral preto, lebo je to človek, ktorý bol v politike, mal zaujímavý životný osud a najmä v tej politike sa vždy správal čestne, statočne, poctivo. Je to pre mňa osobnosť ľudská, spoločenská aj politická, a ešte je to aj môj priateľ," ozrejmil výber svojho respondenta ocenený básnik, textár, publicista a prekladateľ Ján Štrasser, ktorý v knihe citlivo vedie debaty o osobných témach ako rodina, priateľstvá či náboženstvo. František Mikloško sa už od vysokoškolských štúdií angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď 20 rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska. "Väčšinou to, na čo som sa ho pýtal, je verejne známe, len mňa zaujímali jeho detailnejšie alebo intímnejšie pohľady na tú vec. A mám pocit, že čitateľ si príde na svoje a dozvie sa všeličo zaujímavé, čo dovtedy nevedel," povedal ocenený Štrasser, ktorý sa pýtal aj na Chartu 77, slovenský samizdat, sviečkovú manifestáciu, delenie Československa či mečiarizmus.
"František Mikloško má pre mňa viac rozmerov než len rozmer politický, jeho osobnosť je veľmi komplexná. Nie je to suchý rozhovor s politikom, anonymný alebo odcudzený. Tam jedno s druhým splýva - osobné, politické, súkromné, spoločenské," uviedol pre TASR Štrasser a na margo udelenej Ceny Dominika Tatarku dodal: "Je to podľa mňa najprestížnejšia slovenská literárna alebo kultúrno-literárna cena. Veľmi si to vážim a som šťastný, že som v spoločnosti troch zaujímavých ľudí - Šaňa Balogha, Františka Mikloška a virtuálne aj Janka Langoša. Túto spoločnosť si veľmi ctím a vážim."
Cena Dominika Tatarku sa udeľuje od roku 1995, vždy za knihu, ktorá vyšla v predchádzajúcom roku. Určená je autorovi za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a nadväzuje na duchovný odkaz spisovateľa Dominika Tatarku. Porota ocenenia má svojich stálych členov, ktorými sú Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Gabriela Rakúsová, Ján Králik, Martin Mojžiš a Peter Zajac. Ďalším členom je nositeľ ceny za predchádzajúci rok - tentoraz si túto úlohu plnila Irena Brežná.
