Filmy Igora Luthera - Kristove roky, Postel a oscarový Plechový bubienok, uvidia diváci bratislavského Kina Lumiére na konci mesiaca.
Autor TASR
Bratislava 8. novembra (TASR) - Cenu Kamera 2017 za celoživotné dielo získa "najsvetovejší zo slovenských kameramanov" Igor Luther. Jeho filmy Kristove roky, Postel a oscarový Plechový bubienok uvidia diváci bratislavského Kina Lumiére na konci mesiaca. Druhé ocenenie mimo súťaže, Cenu za technologický prínos si prevezme kameraman Ivan Puťora za odborný a vedecký prínos do kameramanskej profesie.
"Obaja laureáti sa osobne zúčastnia na slávnostnom ceremoniáli Kamery 2017 v stredu 29. novembra o 19.00 h v Kine Lumiére," TASR informovala Zuzana Golianová, PR manažérka súťaže. Tú vyhlásila po ôsmy raz Asociácia slovenských kameramanov (ASK), prihlásených je 102 audiovizuálnych diel, ktoré vznikli za ostatné dva roky v rámci hranej filmovej tvorby, dokumentov, televíznych seriálov, krátkych filmov, reklám a videoklipov ako aj študentskej tvorby.
"Je to veľké prekvapenie, že si na mňa niekto spomenul, a sú to moji kolegovia, kameramani, s ktorými mám srdečný vzťah. A koľko ich je za celú tú dobu, od čias Koliby, to sa nedá ani spočítať. Ale samozrejme, sú to dôležité postavy ako Dodo Šimončič a Stano Doršic a tak ďalej. Sú to priateľské vzťahy, ale keďže žijem v cudzine, nemám s nimi až také styky, aké by som chcel, ale rád by som ich oprášil. Snáď sa mi to podarí. Teším sa domov," komentoval ocenenie za celoživotné dielo Igor Luther (1942), absolvent odboru kamery na pražskej FAMU. Už počas štúdia spolupracoval s režisérom Elom Havettom a Jurajom Jakubiskom. Začiatkom 70. rokov emigroval a natrvalo sa usadil v Nemecku, kde spolupracoval s predstaviteľmi mladého nemeckého filmu. S režisérom Volkerom Schlöndorffom nakrútil Oscarom ocenený Plechový bubienok (1979) a film Služobníčkin príbeh (1990) a s Andrzejom Wajdom drámu Danton (1983). Koncom 90. rokov sa pracovne vrátil do Prahy, kde nakrútil snímku Postel (1998) režiséra Oskara Reifa. S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom nakrútil v roku 2009 hraný film Tango s komármi a v roku 2014 Krok do tmy.
Ocenení filmári a laureáti všetkých šiestich súťažných kategórií si prevezmú cenu, ktorej autorom je sklársky výtvarník Fero Csandal. "Je ňou optický hranol, objekt vrstvený optiwhite. Samotný dizajn tvorí vákuové naparovanie kovov, striebra a hliníka, ako aj optické brúsenie a leštenie," dodala Golianová.
"Obaja laureáti sa osobne zúčastnia na slávnostnom ceremoniáli Kamery 2017 v stredu 29. novembra o 19.00 h v Kine Lumiére," TASR informovala Zuzana Golianová, PR manažérka súťaže. Tú vyhlásila po ôsmy raz Asociácia slovenských kameramanov (ASK), prihlásených je 102 audiovizuálnych diel, ktoré vznikli za ostatné dva roky v rámci hranej filmovej tvorby, dokumentov, televíznych seriálov, krátkych filmov, reklám a videoklipov ako aj študentskej tvorby.
"Je to veľké prekvapenie, že si na mňa niekto spomenul, a sú to moji kolegovia, kameramani, s ktorými mám srdečný vzťah. A koľko ich je za celú tú dobu, od čias Koliby, to sa nedá ani spočítať. Ale samozrejme, sú to dôležité postavy ako Dodo Šimončič a Stano Doršic a tak ďalej. Sú to priateľské vzťahy, ale keďže žijem v cudzine, nemám s nimi až také styky, aké by som chcel, ale rád by som ich oprášil. Snáď sa mi to podarí. Teším sa domov," komentoval ocenenie za celoživotné dielo Igor Luther (1942), absolvent odboru kamery na pražskej FAMU. Už počas štúdia spolupracoval s režisérom Elom Havettom a Jurajom Jakubiskom. Začiatkom 70. rokov emigroval a natrvalo sa usadil v Nemecku, kde spolupracoval s predstaviteľmi mladého nemeckého filmu. S režisérom Volkerom Schlöndorffom nakrútil Oscarom ocenený Plechový bubienok (1979) a film Služobníčkin príbeh (1990) a s Andrzejom Wajdom drámu Danton (1983). Koncom 90. rokov sa pracovne vrátil do Prahy, kde nakrútil snímku Postel (1998) režiséra Oskara Reifa. S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom nakrútil v roku 2009 hraný film Tango s komármi a v roku 2014 Krok do tmy.
Ocenení filmári a laureáti všetkých šiestich súťažných kategórií si prevezmú cenu, ktorej autorom je sklársky výtvarník Fero Csandal. "Je ňou optický hranol, objekt vrstvený optiwhite. Samotný dizajn tvorí vákuové naparovanie kovov, striebra a hliníka, ako aj optické brúsenie a leštenie," dodala Golianová.