Z mnohých príbehov žien v Kolónii 74 režiséra inšpiroval príbeh Lesji, ktorá zabila svojho muža zo žiarlivosti a do väzenia prišla už tehotná.
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) - Do prostredia ženskej väznice na Ukrajine zavedie divákov debutový hraný film uznávaného dokumentaristu Petra Kerekesa. Jeho Cenzorka, prvý slovenský film ocenený na festivale v Benátkach, vstupuje vo štvrtok do kinodistribúcie. "Prekvapilo ma to, že aj v base sa dá prežiť pekný čas s dieťaťom, že aj na divných miestach môžu vznikať pekné veci," uviedol k snímke jej producent Ivan Ostrochovský, ktorý sa podpísal aj pod námet a scenár.
"Väzenie je iba pozadie, film je o vzťahu medzi matkami a deťmi, eventuálne medzi matkami a matkami, alebo matkami a ich matkami, pôdorys väzenia nám iba uľahčil, aby film mal štruktúru," vysvetlil Kerekes, ktorého hraný debut vznikal šesť rokov. O väzenskom živote matiek s malými deťmi rozpráva cez príbeh Iriny, vedúcej v ženskej väznici v Odese, dozorkyne, spovedníčky, priateľky, ale tiež úradnej osoby, ktorá vykonáva tresty. Žije sama v služobnom byte v areáli väznice, po nociach vyjedá chladničku a číta si listy, ktoré dostávajú jej väzenkyne. Tie majú najrôznejšie osudy a neistú budúcnosť a jediné, čo ich drží nad vodou, sú ich vzťahy a deti, pár hodín šťastia každý deň.
Kerekes priznal, že niekoľkoročný "pobyt" a nakrúcanie vo väznici ho zmenili. "Predtým som mal pomerne rýchle, možno až radikálne odpovede a teraz som vo všetkých svojich súdoch oveľa opatrnejší." Z mnohých príbehov žien v Kolónii 74 režiséra inšpiroval príbeh Lesji, ktorá zabila svojho muža zo žiarlivosti a do väzenia prišla už tehotná. Jej pôrodom sa začína film. Tvorcovia ho však stavali okolo hlavnej protagonistky Iriny Kirjazevovej, ktorá reálne dlhé roky pracovala vo väznici a starala sa o bezpečnosť žien pri výkone trestov. Pre filmárov bola zaujímavá od prvého momentu ako ju videli, keď ich iba sprevádzala väznicou. "Behom sekundy dokázala byť úplne iným človekom, rozprávala sa s väzenkyňou, ktorá robila bordel a bola prísna ako zo sovietskeho filmu z gulagov. Sekundu na to sa zmenila na niekoho iného a bola to mama ako z rozprávky," uviedol pre TASR Kerekes a podčiarkol: "Videli sme, ako funguje pred väzenkyňami, vedeli sme, že to bude dobré."
"Väzenie je iba pozadie, film je o vzťahu medzi matkami a deťmi, eventuálne medzi matkami a matkami, alebo matkami a ich matkami, pôdorys väzenia nám iba uľahčil, aby film mal štruktúru," vysvetlil Kerekes, ktorého hraný debut vznikal šesť rokov. O väzenskom živote matiek s malými deťmi rozpráva cez príbeh Iriny, vedúcej v ženskej väznici v Odese, dozorkyne, spovedníčky, priateľky, ale tiež úradnej osoby, ktorá vykonáva tresty. Žije sama v služobnom byte v areáli väznice, po nociach vyjedá chladničku a číta si listy, ktoré dostávajú jej väzenkyne. Tie majú najrôznejšie osudy a neistú budúcnosť a jediné, čo ich drží nad vodou, sú ich vzťahy a deti, pár hodín šťastia každý deň.
Kerekes priznal, že niekoľkoročný "pobyt" a nakrúcanie vo väznici ho zmenili. "Predtým som mal pomerne rýchle, možno až radikálne odpovede a teraz som vo všetkých svojich súdoch oveľa opatrnejší." Z mnohých príbehov žien v Kolónii 74 režiséra inšpiroval príbeh Lesji, ktorá zabila svojho muža zo žiarlivosti a do väzenia prišla už tehotná. Jej pôrodom sa začína film. Tvorcovia ho však stavali okolo hlavnej protagonistky Iriny Kirjazevovej, ktorá reálne dlhé roky pracovala vo väznici a starala sa o bezpečnosť žien pri výkone trestov. Pre filmárov bola zaujímavá od prvého momentu ako ju videli, keď ich iba sprevádzala väznicou. "Behom sekundy dokázala byť úplne iným človekom, rozprávala sa s väzenkyňou, ktorá robila bordel a bola prísna ako zo sovietskeho filmu z gulagov. Sekundu na to sa zmenila na niekoho iného a bola to mama ako z rozprávky," uviedol pre TASR Kerekes a podčiarkol: "Videli sme, ako funguje pred väzenkyňami, vedeli sme, že to bude dobré."