Bratislava 3. júla (TASR) - Veľký ohlas vyvolala monografia Ľudovít Štúr od známeho českého literárneho historika, autora mnohých učebníc literárnej výchovy pre české školy a lexikografa Vladimíra Forsta (1921 Praha - 2010 Vlašim). V roku 1986 vydal v historickom, dnes by sme povedali - kultovom českom nakladateľstve Melantrich pomerne rozsiahlu monografiu Ľudovít Štúr. Monografia má 285 strán aj s ukážkami zo Štúrových spisov a politických i publicistických vystúpení. Má tiež prehľadnú čiernobielu obrazovú prílohu a vyšla ako 81. zväzok v edícii Odkazy pokrokových osobností naší minulosti. Na obálke je zakomponovaný Štúrov portrét, a to výrez z litografie od srbského litografa Anastaza Jovanovica z roku 1848.

Autor v monografii, pochopiteľne, nemohol obísť nemenné biografické a bibliografické fakty zo života a diela Ľudovíta Štúra, no pritom vytrvalo sledoval psychológiu objektu svojho záujmu, teda Ľudovíta Štúra. Hľadá, a často i nachádza, aj zdanlivo nenápadné situácie a viac či menej dramatické udalosti, aby na ich základe mohol interpretovať vzťah medzi psychológiou tvorcu (Štúra) a jeho verejným pôsobením. Je to zaujímavý prístup, ktorý priniesol do spektra nášho vnímania Ľudovíta Štúra nový odtieň.

Táto priorita v autorovej koncepcii životopisnej monografie ho priviedla i k poslednému politickému, až testamentárnemu spisu Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti. Pritom všetko nasvedčuje tomu, že práve toto Štúrovo dielo a jeho myšlienkový odkaz bolo spúšťacím mechanizmom k napísaniu monografie. Po ideovom a kompozičnom rozbore spisu autor konštatuje, že „spis je niečím iným, novým v Štúrovom diele“. Tento jeho záver však odmietla česká literárna historiografia. Známa česká literárna vedkyňa Zdenka Sojková i literárny historik a slovakista Ludvík Patera v odborných literárnovedných a mierne polemických štúdiách konštatovali, že je to práve naopak. Politický spis Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti je logickým zavŕšením Štúrových ideových náhľadov a jeho politického myslenia. Iná vec je, aký by bol jeho myšlienkový posun v nasledujúcich desaťročiach, nebyť jeho predčasného tragického skonu. Základné myšlienky z tohto diela majú až gnómický charakter a všetko nasvedčuje tomu, že jeho prognózy vývinu sveta sa napĺňajú, pričom čas dejín má iný rytmus ako čas jednotlivca alebo čas generácie.