Praha/Bratislava 9. augusta (TASR) - Najznámejšia próza Miloslava Švandrlíka Černí baroni aneb Válčili jsme za Čepičky vyšla v roku 1969. Zakrátko sa ocitla medzi zakázanými dielami a do roku 1989 sa medzi čitateľmi šírila len samizdatovo. Po Nežnej revolúcii sa román z prostredia Pomocného technického práporu (PTP) dočkal aj divácky úspešnej filmovej verzie.

Od narodenia Miloslava Švandrlíka, spisovateľa a humoristu, uplynie v stredu 10. augusta 90 rokov.

Miloslav Švandrlík sa narodil 10. augusta 1932 v Prahe. Po skončení základnej školy nepokračoval v štúdiu, ale vykonával rôzne robotnícke profesie. Neskôr absolvoval dvojročné štúdium na pražskej mestskej hudobnej škole, čo mu umožnilo dosiahnuť maturitu, lebo škola bola maturitnou prípravkou pre ľudí z robotníckeho prostredia.

Po maturite začal študovať herectvo na pražskej Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Štúdium herectva po pol roku vymenil za réžiu a prestúpil na Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU). Ani tú však nedokončil a zamestnal sa ako asistent réžie v pražskom Vesnickém divadle.

Pôsobenie v divadle netrvalo dlho, lebo v roku 1953 nastúpil na základnú vojenskú službu. Ocitol sa v Technickom prápore (TP), ktorý bol pokračovaním PTP. Po vojenčine krátko pracoval ako vychovávateľ kórejských detí a následne ostal na voľnej nohe a stal sa profesionálnym spisovateľom.

V roku 1969 vydal svoju najslávnejšiu prózu Černí baroni aneb Válčili jsme za Čepičky. Román komunistický režim v bývalom Československu pre jej zosmiešňujúci obsah zakrátko zakázal a ďalšieho doplneného oficiálneho vydania sa dočkal až v roku 1990. Dej knihy založený na osobných zážitkoch autora, sa odohráva v prostredí PTP respektíve TP a humorne zobrazuje absurdné situácie v živote tohto vojenského oddielu.

Medzi príslušníkov PTP patrili totiž politicky nespoľahliví muži podliehajúci brannému zákonu, ktorých komunistický režim využíval na najťažšie práce. Označenie Čierni baróni im prischol pre čierne výložky na ich pracovných uniformách.

Osudy hlavných protagonistov románu, ktorého hlavnou postavou bol Roman Kefalín, Švandrlík rozpracoval po roku 1990 vo voľných pokračovaniach ako Říkali mu Terazky, Kam kráčíš, Kefalíne, Lásky černého barona, alebo Černí baroni útočí na obrazovku. V roku 1992 sa román dočkal filmového spracovania a v roku 2004 vznikol podľa neho televízny seriál.

V rokoch 1969 - 1989 pôsobil Miloslav Švandrlík v humoristickom časopise Dikobraz, v ktorom bol jeho dlhoročným spolupracovníkom karikaturista Jiří Winter Neprakta. Vytvorili množstvo kreslených vtipov, ale podieľali sa napríklad aj na sérii detských komiksov pod názvom Sek a Zula.

Deťom Švandrlík venoval aj veselé príhody žiakov Kopyta a Mňouka. Venoval sa aj písaniu hororov, televíznych scenárov či rozhlasových hier. Podľa jeho prózy Doktor od jezera Hrochů (1980) nakrútili v roku 2010 rovnomenný film.

Miloslav Švandrlík zomrel 26. októbra 2009 v Prahe. Pochovaný je na cintoríne pri kostole Najsvätejšej Trojice v Kutnej Hore.

Na jeho počesť pomenovali po ňom v roku 2010 námestie v pražskej mestskej časti Chodov, kde mu v tom istom roku odhalili aj bustu.