Pomona 7. decembra (TASR/TERAZ.sk) – Charizmatický spevák, hudobník a skladateľ Tom Waits prešiel vývojovo v tvorbe od všestranného amerického "šansoniéra" do experimentálnejšej i drsnejšej polohy a to mu vynieslo aj globálny úspech. Nahral viacero umelecky významných albumov, dva z nich získali Grammy a za hudbu k filmu mal nomináciu na Oscara. Ako herca ho často obsadzujú režiséri Francis Ford Coppola, Jim Jarmusch a Terry Gilliam. Dnes oslavuje Tom Waits 75 rokov.

Má jedinečný muzikantský štýl, neopakovateľný nielen speváckym prejavom. Dokázal verný svojim posolstvám a hudobným postupom účinne meniť výraz nielen v rôznych časových obdobiach, ale aj priamo vo vnútri svojich najlepších albumov, teda v období 1983 až 1992. Počas celej kariéry sa úspešne vyhýbal prehnanej "strednoprúdovej" pozornosti, napriek tomu neunikol širšiemu úspechu. Najmä však získal rešpekt a obdiv v umeleckých kruhoch.

Thomas Alan Waits sa narodil 7. decembra 1949 v kalifornskej Pomone. Má škótske a írske korene z otcovej strany a nórsky pôvod z matkinej. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal desať rokov. Často sa sťahoval a vyrastal striedavo s dvoma sestrami so svojím otcom, učiteľom španielčiny. Od štrnástich rokov sa pretĺkal Kaliforniou a vystriedal množstvo zamestnaní. Pracoval ako hasič, predavač zmrzliny, taxikár, barman, predavač pizze, umýval riad i autá, robil vyhadzovača a pracoval v nakladateľstve.

Popritom mu život od detstva napĺňala hudba. Začal písať svoje prvé texty a ako nesmierne nadaný sa rýchlo naučil hrať na klavíri a na gitare. Neskôr si osvojil aj hru na harmonike, ktorú využíval na zabavenie spolužiakov v škole alebo ako doprovod k školským divadelným predstaveniam a potom v jeho hudobnej kariére tiež zohrala zásadnú úlohu.

Príležitostne vystupoval v rôznych kluboch v Los Angeles a v San Diegu so svojimi piesňami, ktoré si sprevádzal hrou na klavíri. V roku 1972 vstúpil do hudobného "priemyslu", najprv robil predskokana na koncertoch iných. Úplný zlom nastal, keď mu ponúkli možnosť vystupovať pred už vtedy legendami opradenom Frankom Zappom. To Waisa tak posilnilo, že o rok vydal svoj prvý sólový album Closing Time. Má v jeho diskografii špeciálne postavenie, lebo znie "najčistejšie", nielen vokálne, ale aj priezračnými pesničkami, všetkými založenými na klavírnom doprovode a umne popretkávané ďalšími, viac-menej štandardnými nástrojmi.

Nasledovali radové štúdiové albumy The Heart of Saturday Night (1974), Small Change (1976), Foreign Affairs (1977) a Blue Valentine (1978), ktoré sa viac pohrávali s folkom, jazzom a najmä s bluesom. V tomto období žil Waits spôsobom, aký opisoval vo svojich piesňach, teda s nádychom beatnického štýlu. Veľa fajčil, pil, býval po moteloch a nechával život plynúť. Postupne sa však ešte viac vrchol do tvorivého kolobehu a začal spolupracovať s filmármi. Jeho trpké balady sa objavovali vo filmoch a na koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia debutoval na plátne ako barový klavírista v boxerskej melodráme Cesta k raju, ktorú režíroval Sylvester Stallone.

V roku 1980 sa začala jeho intenzívnejšia spolupráca s režisérom Francisom Fordom Coppolom, Tom Waits zložil a nahral pôvodnú hudbu k experimentálnemu muzikálu One From the Heart a zahral si aj jednu z postáv. Za tento soundtrack bol nominovaný na Oscara. Paralelne začal intenzívne koncertovať. V tom istom roku vydal album Heartattack and Vine a po ňom prišlo to najvýznamnejšie v bohatej diskografii.

Album Swordfishtrombones (1983) si ako prvý sám produkoval a priniesol viac experimentálny prístup, najmä z hľadiska inštrumentalistiky. V piesňach znejú a miestami dominujú bohaté škály bicích i dychových nástrojov, akordeón, bendžo a aj kohútie kikiríkanie. Waits zdrsnil vokál a z klavírnych balád sa posunul do rockovejších aranžmánov, ale nie v zmysle gýču, či komercie. Jeho piesne, sentimentálne i ráznejšie, zneli výraznejšie a veľmi nápadito. Na 15-songovom albume prakticky niet slabého miesta a podobne - výrazom i kvalitou - dopadla aj platňa Rain Dogs (1985). Obe diela aj bez ocenení získali veľké uznanie, skvelé recenzie a majstrovi privodili aj širšie poslucháčske zázemie.

Na albume Frank’s Wild Years (1987) rozvinul tieto postupy a to už naplno tvoril so svojou manželkou. So všestrannou, o päť rokou mladšou umelkyňou Kathleen Brennanovou sa v roku 1980 oženil a na Rain Dogs mu pomohla napísať jednu pesničku. Na "Frankových divokých rokoch" to už boli tri.

Pár sa potom intenzívnejšie venoval rodinným záležitostiam a vychovával prvé dve z troch detí. Po 5-ročnej albumovej pauze "udrel" najvýznamnejším dielom, album Bone Machine v roku 1992 bol veľký úspech a získal v kategórii alternatívnej hudby Grammy. Brennanová je spoluautorka rovnej polovice zo 16 pesničiek, vrátane ikonických kúskov Goin´Out West a najmä I Don´t Wanna Grow Up, táto skladba mala viaceré covery na čele so slávnymi The Ramones. Kultová americká herečka Scarlett Johanssonová na svojom albume Anywhere I Laid My Head (2008) nahrala 10 piesní z tvorby majstra Waitsa (a jeho ženy), niektoré priam v dreampopových úpravách. Nezvyčajne a rýchlejšie znie práve táto jedna z Waitsových "hitoviek".

Waitsova kariéra pokračovala úspešným prepojením hudby a filmu. Objavil sa v množstve snímok a spolupracoval s významnými režisérmio. Popritom vydával jedinečné albumy a za album Mule Variatons (1997) si vyslúžil druhú Grammy vo folkovej kategórii a nomináciu za najlepšie mužské rockové prevedenie pesničky (Hold On), čo len dokresľuje jeho široké muzikantské obzory. V roku 2011 vydal zatiaľ posledný originálny štúdiový album Bad As Me, všetky skladby napísal spolu s Kathleen Brennanovou a jeho manželka figuruje aj ako producentka. Žijú stále v Kalifornii, v harmonickej domácnosti, z ktorej vzišli dcéra (41) a dvaja synovia (39 a 31).