Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na festivale si diváci môžu pozrieť príbeh postihnutej Dorotky, v ktorom sa tvorcovia pokúsili ukázať aj druhú stranu - že i ľudia s diagnózou Downov syndróm môžu byť prínosom pre rodinu a spoločnosť.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) - Medzinárodný filmový festival Cinematik v Piešťanoch (11.-16.9.) uvedie v slovenskej premiére dokument Niečo naviac. Na 13. ročníku festivalu si diváci môžu pozrieť príbeh postihnutej Dorotky, v ktorom sa tvorcovia pokúsili ukázať aj druhú stranu - že i ľudia s diagnózou Downov syndróm môžu byť prínosom pre svoju rodinu a spoločnosť.
Stačil jeden chromozóm v DNA navyše a všetko bolo inak. Napriek tomu, že Dorotka sa mala narodiť s Downovým syndrómom, rodičia odmietli možnosť zbaviť sa jej. Dnes je z nej tínedžerka, 13-ročná Dorotka nacvičuje divadlo a chce sa stať herečkou. Príbeh zobrazuje unikátne situácie, v ktorých sa autenticky odkrýva život mladého človeka s Downovým syndrómom. Film búra mýty a predsudky o tomto syndróme a podáva svedectvo o tom, že takíto ľudia majú skutočne niečo naviac.
Dokument vznikal takmer štyri roky. Pôvodne mal kameraman a režisér Palo Kadlečík v úmysle natočiť krátkometrážny televízny dokument o bratislavskom divadle Dúhadlo, v ktorom pod vedením obetavých dramatoterapeutov účinkujú deti s Downovým syndrómom. Keď do projektu ešte vo fáze vývoja prizval scenáristu a dramaturga Martina Šenca, našli spoločne v téme omnoho väčší potenciál. Autori spoločne napísali nový scenár, ktorý už neplnil pôvodne zamýšľaný publicistický účel, ale ponúkal osobný ľudský príbeh. Tvorcovia chceli, aby bol film v prvom rade pravdivý, reálny a optimistický. Obaja sa zblížili s rodinou Vlčkovcov, ktorá má päť detí, pričom ich najmladšou dcérou je práve Dorotka. Pootvoriť dvere do sveta rodiny s postihnutým dieťatkom a vstúpiť do Dorotkinho osobného priestoru si vyžadovalo čas a trpezlivosť. Najdôležitejšie však bolo získať si jej dôveru a spriateliť sa s ňou. Len tak bolo možné vstúpiť do jej priestoru, keď už nebolo potrebné pýtať sa, ale len nechať zapnutú kameru a pozorovať ju v jej svete.
Spoločnosť o problematike Downovho syndrómu vie pomerne málo. Pritom je najčastejšou genetickou poruchou, ktorá spôsobuje mentálne postihnutie. Nezriedka sa vníma cez negatívne emócie a strach - strach rodičov, že sa ich dieťa narodí postihnuté a nezvládnu jeho výchovu, ako aj strach spoločnosti z "mongoloidných" jedincov, ku ktorým nedokáže zaujať postoj. Film Niečo naviac je však vo výsledku nielen mimoriadne autentický, ale nechýba mu ľudskosť a nadhľad. "Je to ťažká téma, no spracovaná s nadhľadom a láskavým humorom. Nenakladá na diváka ťažobu a citovo nevydiera," povedal o filme Vladimír Štric, umelecký riaditeľ festivalu Cinematik.
Tvorcovia Palo Kadlečík a Martin Šenc sa napokon spoločne podpísali pod scenár, réžiu i dramaturgiu snímky. Pôvodnú hudbu pre film napísala hudobná skladateľka Ľubica Čekovská. Slovenská premiéra snímky sa uskutoční v sobotu (15.9.) o 16.00 h v Kine Fontána v rámci piešťanského festivalu, kde súťaží v kategórii dokumentárnych filmov Cinematik.doc. Do kín Niečo naviac uvedie distribučná spoločnosť Filmtopia od 20. septembra.
Stačil jeden chromozóm v DNA navyše a všetko bolo inak. Napriek tomu, že Dorotka sa mala narodiť s Downovým syndrómom, rodičia odmietli možnosť zbaviť sa jej. Dnes je z nej tínedžerka, 13-ročná Dorotka nacvičuje divadlo a chce sa stať herečkou. Príbeh zobrazuje unikátne situácie, v ktorých sa autenticky odkrýva život mladého človeka s Downovým syndrómom. Film búra mýty a predsudky o tomto syndróme a podáva svedectvo o tom, že takíto ľudia majú skutočne niečo naviac.
Dokument vznikal takmer štyri roky. Pôvodne mal kameraman a režisér Palo Kadlečík v úmysle natočiť krátkometrážny televízny dokument o bratislavskom divadle Dúhadlo, v ktorom pod vedením obetavých dramatoterapeutov účinkujú deti s Downovým syndrómom. Keď do projektu ešte vo fáze vývoja prizval scenáristu a dramaturga Martina Šenca, našli spoločne v téme omnoho väčší potenciál. Autori spoločne napísali nový scenár, ktorý už neplnil pôvodne zamýšľaný publicistický účel, ale ponúkal osobný ľudský príbeh. Tvorcovia chceli, aby bol film v prvom rade pravdivý, reálny a optimistický. Obaja sa zblížili s rodinou Vlčkovcov, ktorá má päť detí, pričom ich najmladšou dcérou je práve Dorotka. Pootvoriť dvere do sveta rodiny s postihnutým dieťatkom a vstúpiť do Dorotkinho osobného priestoru si vyžadovalo čas a trpezlivosť. Najdôležitejšie však bolo získať si jej dôveru a spriateliť sa s ňou. Len tak bolo možné vstúpiť do jej priestoru, keď už nebolo potrebné pýtať sa, ale len nechať zapnutú kameru a pozorovať ju v jej svete.
Spoločnosť o problematike Downovho syndrómu vie pomerne málo. Pritom je najčastejšou genetickou poruchou, ktorá spôsobuje mentálne postihnutie. Nezriedka sa vníma cez negatívne emócie a strach - strach rodičov, že sa ich dieťa narodí postihnuté a nezvládnu jeho výchovu, ako aj strach spoločnosti z "mongoloidných" jedincov, ku ktorým nedokáže zaujať postoj. Film Niečo naviac je však vo výsledku nielen mimoriadne autentický, ale nechýba mu ľudskosť a nadhľad. "Je to ťažká téma, no spracovaná s nadhľadom a láskavým humorom. Nenakladá na diváka ťažobu a citovo nevydiera," povedal o filme Vladimír Štric, umelecký riaditeľ festivalu Cinematik.
Tvorcovia Palo Kadlečík a Martin Šenc sa napokon spoločne podpísali pod scenár, réžiu i dramaturgiu snímky. Pôvodnú hudbu pre film napísala hudobná skladateľka Ľubica Čekovská. Slovenská premiéra snímky sa uskutoční v sobotu (15.9.) o 16.00 h v Kine Fontána v rámci piešťanského festivalu, kde súťaží v kategórii dokumentárnych filmov Cinematik.doc. Do kín Niečo naviac uvedie distribučná spoločnosť Filmtopia od 20. septembra.
