Herečky Szidi Tobias a Mária Kráľovičová na tlačovej konferencii k pripravovanej premiére Aischylovej drámy Oresteia v činohre SNDFoto: TASR/Michal Svítok
Podľa herečky Szidi Tobias je nová hra SND Oresteia veľmi aktuálna pre dnešnú dobu. Bohyňa, ktorú stvárňuje, musí presvedčiť ľudí, že sa to krviprelievanie rasistov a nacionalistov musí skončiť.
Bratislava 3. októbra (TASR) - Činohra Slovenského národného divadla uvedie 6. a 7. októbra premiéru Aischylovej drámy Oresteia. Aischylos je považovaný za prvého známeho dramatika západného literárneho kánonu. Oresteia je jedinou dochovanou Aischylovou trilógiou (Agamemnón, Obeť za mŕtveho, Skrotenie fúrií) o rodinnej tragédii, sile jednotlivca, pomste, božskej i ľudskej spravodlivosti, ktorá má v SND slovenskú premiéru.
Režisérom inscenácie je Rastislav Ballek, dramaturgom Martin Kubran, scénu vytvoril Emil Drličiak, kostýmy navrhla Katarína Holková. V jednotlivých postavách účinkujú Dušan Cinkota v alternácii s Michalom Šoltészom, Anna Javorková, Ivana Kuxová, Táňa Pauhofová, Robert Roth, Petra Vajdová, Ján Koleník, Mária Kráľovičová, Leopold Haverl, Gabriela Dzuríková, Milan Ondrík, Szidi Tobias, Peter Brajerčík a Tomáš Vravník. Spoluúčinkujú Mária Rumanová a Ivan Martinka.
Európske témy
V Aischylovej dráme Oresteia sú prítomné snáď všetky témy, ktorými sa bude európske divadlo zaoberať v nasledujúcich storočiach. Príbeh „manželskej hádky“ Agamemnóna a Klytaimnestry a jej pokračovania v generácii detí možno dodnes interpretovať politicky a v rovnakej miere aj ako nadčasový archetyp prítomný v duši západného človeka. Pred zrakmi obce sa tu rozvíja rodinná tragédia a zároveň spor bohov.
Pomsta stíha pomstu, vražda vraždu, vernosť božím príkazom sa podobá démonickej posadnutosti. Riešenie nikdy sa nekončiaceho rodového násilia medzi rodičmi a deťmi vidí Aischylos v zmierení bohov a ľudí, v politickom poriadku slobodných občanov, ktorý oslobodzuje jednotlivca z moci jeho osobných démonov. Napriek potokom krvi je záver trilógie podivuhodne optimistický.
Básnický preklad Vojtecha Mihálika zo 70. rokov je dodnes svieži a použiteľný a umožňuje uviesť na javisko toto klasické dielo v rozsahu a forme trilógie. Táto dramatická predloha umožňuje inscenátorom to, čo by malo byť zadaním každej generácie divadelníkov, teda premyslieť podľa vlastnej skúsenosti nanovo formálne aj filozofické predpoklady divadla ako umeleckej formy aj ako miesta spoločenskej reflexie.
Na snímke sprava herečka Táňa Pauhofová, herec Robert Roth a Milan Ondrík na tlačovej konferencii k premiére hry Oresteia.Foto: TASR/Michal SvítokPostava zmierenia
„Je to postava mieru, zmierenia, tie verše sú tak silné a tak pravdivé, táto hra je veľmi aktuálna na dnešnú dobu. Postava bohyne Palas, ktorú stvárňujem, musí presvedčiť ľudí, že sa skončí to krviprelievanie a pomsta, to, čo dnes vidíme - rasisti, nacionalisti, tak bohyňa ich ide presviedčať, že sa to musí skončiť. Už to nebudeme vracať a ide zlatý vek, z čoho všetci máme nádej,“ uviedla pre TASR na dnešnom stretnutí s médiami nová členka činoherného súboru Szidi Tobias.
Slovenská profesionálna scéna nemá tradíciu inscenovania antickej drámy. V SND sa najčastejšie uvádzal Sofoklov Kráľ Oidipus – v roku 1941 v réžii Jána Borodáča, v roku 1965 bol režisérom Jozef Budský a v réžii Ľubomíra Vajdičku uviedol činoherný súbor Oidipa v roku 2001. Okrem tejto drámy mala Činohra SND na programe Sofoklovu Elektru (1928) a Antigonu (1940, 1971), Euripidovu Médeu (1985), Aristofanových Vtákov (1929) a Plautov Huncút Pseudolus sa objavil na našej prvej scéne dvakrát (1925, 1947). Posledným antickým titulom bola Aristofanova komédia Oblaky v réžii Martina Čičváka, ktorá mala premiéru 6. júna tohto roku na záver uplynulej divadelnej sezóny.
