Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Brutovský sa s autorským textom Odliv vracia do činohry tretíkrát.
Autor TASR
Bratislava 4. apríla (TASR) - Javisková báseň o krajine, z ktorej sa odchádza. To môže byť podtitul novej inscenácie, ktorú na javisko prináša Činohra Slovenského národného divadla (SND). "Divadelná úvaha v réžii Lukáša Brutovského bude o našej demograficky vymierajúcej krajine, z ktorej za posledných 15 rokov odišlo viac ako 300.000 ľudí a čoraz viac mladých o tom uvažuje," avizuje činohernú novinku, ktorú v premiére uvedie 6. a 7. apríla.
Brutovský sa s autorským textom Odliv vracia do činohry tretíkrát. Najprv s prvou scénou spolupracoval na inscenácii Polnočná omša Petra Karvaša, neskôr režijne interpretoval Hollého Kuba. V novej inscenácii ho vo vlastnom netradičnom texte zaujíma téma vzdelania a odchádzajúcich mozgov zo Slovenska. Sériou úvah, okorenených aj iróniou, dotýkajúcich sa momentov z histórie, vypovedá o tom, prečo a za čím odchádzajú Slováci do iných krajín.
"Je to tretí môj text takto štylisticky poňatý. Na začiatku bola D1 (pracovný názov), potom text inscenácie Iokasté a Odliv je pomyselné zavŕšenie autorskej trilógie, ktorá si je formálne, štylisticky podobná," povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii Brutovský.
Režisér sa vyjadril tiež k autorskej metóde, ktorú nazval metódou presýtenia. "Pri zbere materiálu sa človek konfrontuje s množstvom literatúry, podnetov rozličného typu, a keď už má z toho pocit, že mu je z toho zle, že je presýtený, dokáže sa to potom asociatívne premieňať na poetický text," objasnil. V Odlive nevyužil dramatické postavy, texty interpretujú či prednášajú herci v samostatných výstupoch.
Brutovský spolupracoval na novinke so svojím tímom, kostýmy navrhla Katarína Holková a scénu Juraj Poliak, s videom pomáhal Matouš Ondra. Dramaturgom predstavenia je Miro Dacho. "Hľadali sme princíp, ako by sme výtvarne riešili tému Odlivu, nakoniec z toho vyšla ako víťazná myšlienka, že to bude bazén skrížený s čakárňou, veľmi jednoduchý čistý princíp," popísal Poliak scénu, ktorú tvorí aj skokanský mostík a niekoľko výtvarných objektov, medzi nimi mušľa Nautilus. "Vždy sa objekty snažím robiť tak, aby zniesli aj výstavu v galérii," poznamenal výtvarník, autor obrovskej mušle, "z ktorej vyskakujú dievčatá, kde sa rodí nový život stále dookola, dookola nová myšlienka", ale aj "náhodného generátora slov".
V inscenácii účinkujú Anna Javorková, Emília Vášáryová, Barbora Andrešičová, Emil Horváth, František Kovár, Jana Oľhová, Gregor Hološka a poslucháči VŠMU. "Beriem to ako manifest istej generácie, ktorá tu vzniká, a ktorej záleží na tom, o čom je táto naša krajina. Ale nemyslím si, že tí, ktorí ťahajú Slovensko ku dnu, prídu do divadla," povedala Vášáryová. Odliv vníma ako generačnú výpoveď aj Horváth. "Keď som text čítal, hovoril som, že mi to pripomína dobrý fejtón alebo dobrý článok v niektorých novinách," poznamenal herec k "metaforickému textu so surrealistickými prvkami". "Naša súčasnosť je tam okomentovaná menami, ktoré sa určite nezapíšu do slovenskej histórie, ale dostali sa do inscenácie, pretože odkaz na súčasnosť musí byť," dodal Horváth.
Brutovský sa s autorským textom Odliv vracia do činohry tretíkrát. Najprv s prvou scénou spolupracoval na inscenácii Polnočná omša Petra Karvaša, neskôr režijne interpretoval Hollého Kuba. V novej inscenácii ho vo vlastnom netradičnom texte zaujíma téma vzdelania a odchádzajúcich mozgov zo Slovenska. Sériou úvah, okorenených aj iróniou, dotýkajúcich sa momentov z histórie, vypovedá o tom, prečo a za čím odchádzajú Slováci do iných krajín.
"Je to tretí môj text takto štylisticky poňatý. Na začiatku bola D1 (pracovný názov), potom text inscenácie Iokasté a Odliv je pomyselné zavŕšenie autorskej trilógie, ktorá si je formálne, štylisticky podobná," povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii Brutovský.
Režisér sa vyjadril tiež k autorskej metóde, ktorú nazval metódou presýtenia. "Pri zbere materiálu sa človek konfrontuje s množstvom literatúry, podnetov rozličného typu, a keď už má z toho pocit, že mu je z toho zle, že je presýtený, dokáže sa to potom asociatívne premieňať na poetický text," objasnil. V Odlive nevyužil dramatické postavy, texty interpretujú či prednášajú herci v samostatných výstupoch.
Brutovský spolupracoval na novinke so svojím tímom, kostýmy navrhla Katarína Holková a scénu Juraj Poliak, s videom pomáhal Matouš Ondra. Dramaturgom predstavenia je Miro Dacho. "Hľadali sme princíp, ako by sme výtvarne riešili tému Odlivu, nakoniec z toho vyšla ako víťazná myšlienka, že to bude bazén skrížený s čakárňou, veľmi jednoduchý čistý princíp," popísal Poliak scénu, ktorú tvorí aj skokanský mostík a niekoľko výtvarných objektov, medzi nimi mušľa Nautilus. "Vždy sa objekty snažím robiť tak, aby zniesli aj výstavu v galérii," poznamenal výtvarník, autor obrovskej mušle, "z ktorej vyskakujú dievčatá, kde sa rodí nový život stále dookola, dookola nová myšlienka", ale aj "náhodného generátora slov".
V inscenácii účinkujú Anna Javorková, Emília Vášáryová, Barbora Andrešičová, Emil Horváth, František Kovár, Jana Oľhová, Gregor Hološka a poslucháči VŠMU. "Beriem to ako manifest istej generácie, ktorá tu vzniká, a ktorej záleží na tom, o čom je táto naša krajina. Ale nemyslím si, že tí, ktorí ťahajú Slovensko ku dnu, prídu do divadla," povedala Vášáryová. Odliv vníma ako generačnú výpoveď aj Horváth. "Keď som text čítal, hovoril som, že mi to pripomína dobrý fejtón alebo dobrý článok v niektorých novinách," poznamenal herec k "metaforickému textu so surrealistickými prvkami". "Naša súčasnosť je tam okomentovaná menami, ktoré sa určite nezapíšu do slovenskej histórie, ale dostali sa do inscenácie, pretože odkaz na súčasnosť musí byť," dodal Horváth.
