Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z viac ako stodvadsať tragédií, ktoré napísal Sofokles, sa zachovalo iba sedem. Antigona je z nich pravdepodobne najstaršia (442 pred n. l.).
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) - Činohra Slovenského národného divadla (SND) uvedie v sobotu 14. apríla v novej budove SND premiéru Sofoklesovej tragédie Antigona. Režisérom inscenácie je Ondrej Spišák, dramaturgom Darina Abrahámová, scénu navrhol František Lipták, kostýmy Katarína Hollá. Hudbu zložili Jonatan Pastirčák a Katarzia, ktorá je autorkou textov piesní a ich interpretkou, hru preložil Ľubomír Feldek. V jednotlivých postavách účinkujú Monika Potokárová, Dominika Kavaschová, Ján Koleník, Gabriela Dzuríková, Richard Autner, Ondrej Kovaľ, Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Zuzana Kocúriková, Dušan Tarageľ a ďalší umelci.
Z viac ako stodvadsať tragédií, ktoré napísal Sofokles, sa zachovalo iba sedem. Antigona je z nich pravdepodobne najstaršia (442 pred n. l.). Slávny grécky dramatik, ale aj kňaz a politik konzervatívnej orientácie, ju napísal ako zrelý päťdesiatnik. Je obdivuhodné, ako v nej dokázal plasticky stvárniť hlboké portréty dvoch mladých žien – sestier Antigony a Ismény. Predstavujú dva zásadne rozdielne póly a charaktery, cez ktoré si dotvárame obraz nielen ich privátnych temperamentov, ale aj ich životné, užšie občianske postoje. Príbeh o ilegálnom pochovaní či nepochovaní brata označeného ako nepriateľa štátu, zásadný spor Antigony s vládcom Kreónom, vzrušuje dodnes, pričom každá doba si sama vynucuje nové a nové významové konotácie. Súčasným zrakom možno divák vidí Antigonu skôr ako prvú rebelku európskej drámy. Rebelku, ktorá sa nezastaví pred ničím, ani pred rizikom vlastnej záhuby. Antigona obetuje samu seba, lebo sa nechce pokoriť pred autoritatívnou a skazenou mocou.
„Nehovorím, že inscenovanie antiky je novoobjavený chodníček, je to ťažké, ľudia si vždy pod tým predstavia ušľachtilú nudu, siahodlhé nudné verše, ľudí na javisku, ktorí sa nehýbu, iba stoja a deklamujú, preto je na antiku problém dostať divákov. Myslím, toto bola jedna z najväčších výziev, pokúsiť sa urobiť antiku tak, aby na to diváci radi prišli, aby ich možno zaskočilo aj to, že to je naozaj kriminálka, príbeh s neuveriteľným spádom, ktorý začne jednoduchým konfliktom, ktorý sa dostane až do takých priepastí, ktoré nikto nečaká. Je to fakt porovnateľné s najlepšími politickými trilermi a kriminálkami súčasnosti,“ uviedol pre TASR režisér inscenácie Ondrej Spišák.
„To, že sme v každom verši a dokonca v každom slove a myšlienke Kreóna vedeli absolútne porozumieť, tomu čo hovorí a ako myslí, vďaka politicko-spoločenskej situácii, je obrovský dar. Je nepredstaviteľné, ako to Sofokles dokázal napísať tak, že je to aplikovateľné na každú dobu. Mal som už názory, keď ľudia videli fotografie z predstavenia, že načo znásilňujeme antiku, prečo ľudia nemôžu byť v klasických tógach. Tu vôbec nie je podstatné, či sme v oblekoch alebo tógach, podstatné sú myšlienky a spôsob myslenia ľudí, morálne zásady, ktoré tí ľudia majú alebo nemajú,“ doplnil pre TASR Ján Koleník, v inscenácii v postave Kreóna.
Z viac ako stodvadsať tragédií, ktoré napísal Sofokles, sa zachovalo iba sedem. Antigona je z nich pravdepodobne najstaršia (442 pred n. l.). Slávny grécky dramatik, ale aj kňaz a politik konzervatívnej orientácie, ju napísal ako zrelý päťdesiatnik. Je obdivuhodné, ako v nej dokázal plasticky stvárniť hlboké portréty dvoch mladých žien – sestier Antigony a Ismény. Predstavujú dva zásadne rozdielne póly a charaktery, cez ktoré si dotvárame obraz nielen ich privátnych temperamentov, ale aj ich životné, užšie občianske postoje. Príbeh o ilegálnom pochovaní či nepochovaní brata označeného ako nepriateľa štátu, zásadný spor Antigony s vládcom Kreónom, vzrušuje dodnes, pričom každá doba si sama vynucuje nové a nové významové konotácie. Súčasným zrakom možno divák vidí Antigonu skôr ako prvú rebelku európskej drámy. Rebelku, ktorá sa nezastaví pred ničím, ani pred rizikom vlastnej záhuby. Antigona obetuje samu seba, lebo sa nechce pokoriť pred autoritatívnou a skazenou mocou.
„Nehovorím, že inscenovanie antiky je novoobjavený chodníček, je to ťažké, ľudia si vždy pod tým predstavia ušľachtilú nudu, siahodlhé nudné verše, ľudí na javisku, ktorí sa nehýbu, iba stoja a deklamujú, preto je na antiku problém dostať divákov. Myslím, toto bola jedna z najväčších výziev, pokúsiť sa urobiť antiku tak, aby na to diváci radi prišli, aby ich možno zaskočilo aj to, že to je naozaj kriminálka, príbeh s neuveriteľným spádom, ktorý začne jednoduchým konfliktom, ktorý sa dostane až do takých priepastí, ktoré nikto nečaká. Je to fakt porovnateľné s najlepšími politickými trilermi a kriminálkami súčasnosti,“ uviedol pre TASR režisér inscenácie Ondrej Spišák.
„To, že sme v každom verši a dokonca v každom slove a myšlienke Kreóna vedeli absolútne porozumieť, tomu čo hovorí a ako myslí, vďaka politicko-spoločenskej situácii, je obrovský dar. Je nepredstaviteľné, ako to Sofokles dokázal napísať tak, že je to aplikovateľné na každú dobu. Mal som už názory, keď ľudia videli fotografie z predstavenia, že načo znásilňujeme antiku, prečo ľudia nemôžu byť v klasických tógach. Tu vôbec nie je podstatné, či sme v oblekoch alebo tógach, podstatné sú myšlienky a spôsob myslenia ľudí, morálne zásady, ktoré tí ľudia majú alebo nemajú,“ doplnil pre TASR Ján Koleník, v inscenácii v postave Kreóna.
