Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Réžie inscenácie sa ujal Roman Polák, dramaturgom je Miriam Kičiňová, scénu a kostýmy navrhol Peter Čanecký, hudbu skomponoval Vladislav Šarišský.
Autor TASR
Bratislava 9. júna (TASR) - Činohra Slovenského národného divadla (SND) uviedla v pondelok večer (8.6.) v Štúdiu novej budovy SND premiéru pôvodnej inscenácie dramatika Karola Horáka s názvom Prorok Štúr a jeho tiene / alebo zjavenie, obetovanie, a nanebovstúpenie proroka Ľudovíta a jeho učeníkov. Réžie inscenácie sa ujal Roman Polák, dramaturgom je Miriam Kičiňová, scénu a kostýmy navrhol Peter Čanecký, hudbu skomponoval Vladislav Šarišský.
V jednotlivých postavách účinkujú Ľubomír Paulovič, Robert Roth, Tomáš Maštalír, Ľuboš Kostelný, Ján Koleník, Ingrid Timková, Ivana Kuxová, Dominika Kavaschová, Dominika Žiaranová, Ján Gallovič, Branislav Bystriansky, Štefan Bučko a Vladimír Šarišský.
Predposledná inscenácia sezóny Prorok Štúr a jeho tiene skúma jedno z ďalších období národných dejín. Dopĺňa tak mozaiku, ktorú činohra skladala celú sezónu. Odhaľuje tiene minulosti, približuje nové a pre mnohých nepoznané informácie, ktoré súvisia s rokmi meruôsmymi, teda revolučným pohybom v Uhorsku v rokoch 1848 a 1849.
Meruôsme roky, revolučný čas (1848–1849), ktorý zachvátil Európu. Aj rakúsku monarchiu. Štúr, Hurban i Hodža sa zapojili do revolučného pohybu a organizujú tri bojové výpravy. Inscenácia sleduje svojich národných buditeľov v konfrontácii medzi sebou i s Lajosom Kossuthom, vodcom maďarskej revolúcie. Divák dostane možnosť nazrieť aj do ich rodinného života. „Roky 1848 - 1849 sú špecifickými naprieč celou Európou. Rakúska monarchia sa otriasa v základoch, v národoch sa prebúdza túžba po osamostatnení. Možno boje na Záhorí, severe či na východe Slovenska neboli v porovnaní so zvyškom Európy také krvavé, ale boli kruté, neľahké a vyžiadali si svoje obete. Vďaka nim sme sa však zaradili do európskych dejín, medzi národy, ktoré sa hlásili o slovo,“ povedala k inscenácii dramaturgička Miriam Kičiňová.
„V ľudskej spoločnosti funguje prirodzená tendencia voliť si hovorcov pravdy a národnej spravodlivosti, v slovenskom kontexte je postava Ľudovíta Štúra mimo kritických hodnotení. Ja ako študent si pamätám od 50. rokov, koľko osobností som si v školskom systéme musel osvojiť, ale Štúr je geniálny, že prišiel s víziou spraviť z národnosti národ,“ uviedol pre TASR autor hry Karol Horák a dodal: „Je to čosi jedinečné, mal geniálnu koncepciu jazykovej jednoty, ktorá bola činom kultúrnym, za ním nasledovalo politické konanie. Zároveň fungovali dobové historicko-spoločenské kontexty. Nadviazať na kontext od Štúrovcov európskeho liberalizmu, na revolučné pohyby, vyrovnať sa s touto problematikou v konkrétnej situácii Slovákov bolo nad momentálne sily a možnosti. Ten prvý pokus nedopadol tak, aby bol úspešný, ale to, čo prežívame po stáročí, to by sa bez Štúra nemohlo uskutočniť,“ uviedol pre TASR autor hry Karol Horák.
„Názov inscenácie Prorok Štúr je z jeho knihy Slovanstvo a svet budúcnosti. To nevyšlo knižne počas jeho života, ale oveľa neskôr. Je to obsiahly traktát, kde on vlastne z tej situácie, v ktorej sa sklamal z revolučných udalostí, z postoja Viedne a Pešti a taktizovania, keď ich vodili za nos, tak hľadal riešenie,“ doplnil Horák.
V jednotlivých postavách účinkujú Ľubomír Paulovič, Robert Roth, Tomáš Maštalír, Ľuboš Kostelný, Ján Koleník, Ingrid Timková, Ivana Kuxová, Dominika Kavaschová, Dominika Žiaranová, Ján Gallovič, Branislav Bystriansky, Štefan Bučko a Vladimír Šarišský.
Predposledná inscenácia sezóny Prorok Štúr a jeho tiene skúma jedno z ďalších období národných dejín. Dopĺňa tak mozaiku, ktorú činohra skladala celú sezónu. Odhaľuje tiene minulosti, približuje nové a pre mnohých nepoznané informácie, ktoré súvisia s rokmi meruôsmymi, teda revolučným pohybom v Uhorsku v rokoch 1848 a 1849.
Meruôsme roky, revolučný čas (1848–1849), ktorý zachvátil Európu. Aj rakúsku monarchiu. Štúr, Hurban i Hodža sa zapojili do revolučného pohybu a organizujú tri bojové výpravy. Inscenácia sleduje svojich národných buditeľov v konfrontácii medzi sebou i s Lajosom Kossuthom, vodcom maďarskej revolúcie. Divák dostane možnosť nazrieť aj do ich rodinného života. „Roky 1848 - 1849 sú špecifickými naprieč celou Európou. Rakúska monarchia sa otriasa v základoch, v národoch sa prebúdza túžba po osamostatnení. Možno boje na Záhorí, severe či na východe Slovenska neboli v porovnaní so zvyškom Európy také krvavé, ale boli kruté, neľahké a vyžiadali si svoje obete. Vďaka nim sme sa však zaradili do európskych dejín, medzi národy, ktoré sa hlásili o slovo,“ povedala k inscenácii dramaturgička Miriam Kičiňová.
„V ľudskej spoločnosti funguje prirodzená tendencia voliť si hovorcov pravdy a národnej spravodlivosti, v slovenskom kontexte je postava Ľudovíta Štúra mimo kritických hodnotení. Ja ako študent si pamätám od 50. rokov, koľko osobností som si v školskom systéme musel osvojiť, ale Štúr je geniálny, že prišiel s víziou spraviť z národnosti národ,“ uviedol pre TASR autor hry Karol Horák a dodal: „Je to čosi jedinečné, mal geniálnu koncepciu jazykovej jednoty, ktorá bola činom kultúrnym, za ním nasledovalo politické konanie. Zároveň fungovali dobové historicko-spoločenské kontexty. Nadviazať na kontext od Štúrovcov európskeho liberalizmu, na revolučné pohyby, vyrovnať sa s touto problematikou v konkrétnej situácii Slovákov bolo nad momentálne sily a možnosti. Ten prvý pokus nedopadol tak, aby bol úspešný, ale to, čo prežívame po stáročí, to by sa bez Štúra nemohlo uskutočniť,“ uviedol pre TASR autor hry Karol Horák.
„Názov inscenácie Prorok Štúr je z jeho knihy Slovanstvo a svet budúcnosti. To nevyšlo knižne počas jeho života, ale oveľa neskôr. Je to obsiahly traktát, kde on vlastne z tej situácie, v ktorej sa sklamal z revolučných udalostí, z postoja Viedne a Pešti a taktizovania, keď ich vodili za nos, tak hľadal riešenie,“ doplnil Horák.
