Slovenka žijúca v Paríži si v snímke Je mi fajn, s. r. o., zahrala po bodu Jeana Dujardina a dvornej herečky spomínaných režisérov Yolande Moreauovej.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) - Pôvodom slovenská herečka Jana Bittnerová uvedie v sobotu v Bratislave v rámci 6. ročníka Týždňa francúzskeho filmu Creme de la Creme komédiu Je mi fajn, s. r. o. Ide o film režisérskeho tandemu Benoit Delépine & Gustave Kervern. Rozpráva príbeh Jacquesa, ktorý posadnutý túžbou rýchlo zbohatnúť nahovorí zopár nešťastníkov absolvovať s ním bizarnú cestu na lacnú plastickú chirurgiu v Bulharsku. Projekcia sa uskutoční o 18.00 h v Kine Film Europe.
Slovenka žijúca v Paríži si v snímke Je mi fajn, s. r. o., zahrala po bodu Jeana Dujardina a dvornej herečky spomínaných režisérov Yolande Moreauovej. "Je to jeden z krásnych príkladov toho, ako sa slovenský herec uplatní v zahraničí, kde sa nehovorí slovensky. Jana vycestovala do Francúzska, myslím si, pred 20 rokmi, niekoľkokrát sme sa s ňou stretli. Pamätám si ju ešte ako významnú divadelnú herečku, ktorá hrala monodrámy v slovenčine. Potom vycestovala do Francúzska a tam sa postupne pretĺkala, a nakoniec ju začali obsadzovať do veľmi podstatných rolí režiséri, ktorí sú schopní presadiť film do zahraničia," povedal pre TASR Ivan Hronec, generálny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá Creme de la Creme pripravuje v spolupráci s Francúzskym inštitútom.
Bittnerová sa narodila v rodine, ktorá v nej vzbudila veľký záujem o umenie. Čoskoro ju začali lákať všetky možné divadelné formy. Na dosky, ktoré znamenajú svet, vstúpila po prvý raz už ako desaťročná. Po ôsmich rokoch skúseností v amatérskom súbore v rodných Zlatých Moravciach študovala na bratislavskej Vysokej škole múzických umení v ročníkoch profesora Karola L. Zachara a Ladislava Chudíka. Počas štúdia účinkovala v kabaretoch Fujarová Show a Rýchlokurz geniality. Neskôr získala stály angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre a desať rokov spolupracovala s Jozefom Bednárikom, Karolom Spišákom a Martinom Kákošom. Často vystupovala v Prahe, Bratislave, Budapešti, Krakove, Petrohrade i v Moskve. Stvárnila napríklad postavy Katinky v Katinke Heilbronnskej H. von Kleista, Nikoly v Moliérovej hre Meštiak šľachticom alebo Sonetky v Leskovovej Lady Macbeth Mcenského okresu.
V rokoch 1988 - 1993 hrala v monodráme Jany Juráňovej Salome, ktorú tiež vo francúzskej verzii uviedla v Divadle Nesle v Paríži. V roku 1990 založila so skupinou ďalších umelcov známe divadelné združenie Teatro Tatro. O dva roky neskôr sa Bittnerová rozhodla odísť do Paríža, kde sa zdokonaľovala pod vedením Stuarta Seideho, Daniela Mesguicha a Maria Gonzalesa na Vyššom národnom divadelnom konzervatóriu. Spolupracovala napríklad s Philippom Adrienom, ktorý ju angažoval do svojho divadla Theatre de la Tempete, kde v rokoch 2008 až 2010 hrala v jeho réžii v Čechovovej hre Ivanov a v hre Sny (autor J. L. Bauer, réžia Philippe Adrien).
Bittnerová vystupuje ako herečka a mímka vo viacerých prestížnych parížskych divadlách, v rokoch 2001 až 2018 napríklad v Chatelet, Theatre National de Chaillot či v Národnej opere Bastille. Pravidelne hrá tiež vo filmoch a v televíznych inscenáciách. Spolupracovala s režisérmi ako sú Luc Besson (Tajomstvo múmie), Yann Gozlan (Captives), Francois Ozon (U nich doma), Michel Gondry (Mikrób a Gasoil), Jacques Audiard (Dheepan) a ďalšími. V roku 2013 si zahrala v krátkometrážnom filme Le cri du homard, ktorý získal filmovú cenu César. V rok 2016 sa objavila vo filme Telle mére, telle fille režisérky Noémie Sagliovej, kde stvárnila po boku Juliette Binocheovej profesorku baletu.
Slovenka žijúca v Paríži si v snímke Je mi fajn, s. r. o., zahrala po bodu Jeana Dujardina a dvornej herečky spomínaných režisérov Yolande Moreauovej. "Je to jeden z krásnych príkladov toho, ako sa slovenský herec uplatní v zahraničí, kde sa nehovorí slovensky. Jana vycestovala do Francúzska, myslím si, pred 20 rokmi, niekoľkokrát sme sa s ňou stretli. Pamätám si ju ešte ako významnú divadelnú herečku, ktorá hrala monodrámy v slovenčine. Potom vycestovala do Francúzska a tam sa postupne pretĺkala, a nakoniec ju začali obsadzovať do veľmi podstatných rolí režiséri, ktorí sú schopní presadiť film do zahraničia," povedal pre TASR Ivan Hronec, generálny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá Creme de la Creme pripravuje v spolupráci s Francúzskym inštitútom.
Bittnerová sa narodila v rodine, ktorá v nej vzbudila veľký záujem o umenie. Čoskoro ju začali lákať všetky možné divadelné formy. Na dosky, ktoré znamenajú svet, vstúpila po prvý raz už ako desaťročná. Po ôsmich rokoch skúseností v amatérskom súbore v rodných Zlatých Moravciach študovala na bratislavskej Vysokej škole múzických umení v ročníkoch profesora Karola L. Zachara a Ladislava Chudíka. Počas štúdia účinkovala v kabaretoch Fujarová Show a Rýchlokurz geniality. Neskôr získala stály angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre a desať rokov spolupracovala s Jozefom Bednárikom, Karolom Spišákom a Martinom Kákošom. Často vystupovala v Prahe, Bratislave, Budapešti, Krakove, Petrohrade i v Moskve. Stvárnila napríklad postavy Katinky v Katinke Heilbronnskej H. von Kleista, Nikoly v Moliérovej hre Meštiak šľachticom alebo Sonetky v Leskovovej Lady Macbeth Mcenského okresu.
V rokoch 1988 - 1993 hrala v monodráme Jany Juráňovej Salome, ktorú tiež vo francúzskej verzii uviedla v Divadle Nesle v Paríži. V roku 1990 založila so skupinou ďalších umelcov známe divadelné združenie Teatro Tatro. O dva roky neskôr sa Bittnerová rozhodla odísť do Paríža, kde sa zdokonaľovala pod vedením Stuarta Seideho, Daniela Mesguicha a Maria Gonzalesa na Vyššom národnom divadelnom konzervatóriu. Spolupracovala napríklad s Philippom Adrienom, ktorý ju angažoval do svojho divadla Theatre de la Tempete, kde v rokoch 2008 až 2010 hrala v jeho réžii v Čechovovej hre Ivanov a v hre Sny (autor J. L. Bauer, réžia Philippe Adrien).
Bittnerová vystupuje ako herečka a mímka vo viacerých prestížnych parížskych divadlách, v rokoch 2001 až 2018 napríklad v Chatelet, Theatre National de Chaillot či v Národnej opere Bastille. Pravidelne hrá tiež vo filmoch a v televíznych inscenáciách. Spolupracovala s režisérmi ako sú Luc Besson (Tajomstvo múmie), Yann Gozlan (Captives), Francois Ozon (U nich doma), Michel Gondry (Mikrób a Gasoil), Jacques Audiard (Dheepan) a ďalšími. V roku 2013 si zahrala v krátkometrážnom filme Le cri du homard, ktorý získal filmovú cenu César. V rok 2016 sa objavila vo filme Telle mére, telle fille režisérky Noémie Sagliovej, kde stvárnila po boku Juliette Binocheovej profesorku baletu.