Žilina 21. marca (TASR) - Poézia stále hľadá nové možnosti a nové cesty k ľuďom, lebo nie je stvorená pre exkluzívne či vyvolené publikum. Je demokratickým a ľudovým nástrojom, aby človek našiel niekoho, kto za neho povie to, čo ho trápi alebo z čoho má radosť. Po celodennej návšteve Turca a Žiliny pri príležitosti Svetového dňa poézie to v stredu (20. 3.) pre TASR povedal slovenský básnik, spisovateľ, vydavateľ a performer Daniel Hevier.

Podujatia s Danielom Hevierom pripravilo Krajské kultúrne stredisko (KKS) v Žiline. "Boli sme na Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu v Sučanoch, kde sme mali workshop o preklade Hviezdoslava do súčasnej reči, preklade súčasných textov do 'hviezdoslavčiny' a stretnutie so študentmi gymnázia. Ďalšie stretnutie bolo v Gymnáziu Varšavská cesta, Žilina. Samozrejme, ani jedno sa nezaobišlo bez jeho rapovania a jeho hlbokých myšlienok. No a v uliciach Žiliny rozdával básne hlavne Daniel Hevier aj členovia žilinského literárneho klubu Silans. Zakotvili sme na Mariánskom námestí pred kníhkupectvom Artforum, kde Daniel čítal svoje básne a rapoval. A rozprával inšpirujúce myšlienky," uviedol riaditeľ KKS v Žiline Peter Ničík.

Na záver sa Daniel Hevier venoval čitateľom na autogramiáde. "Niektoré rozhovory sa predĺžili aj na desiatky minút, lebo sme našli veľa spoločných záujmov s rôznymi ľuďmi. Či už to boli učitelia, alebo mladí autori. Takže mám pocit plného života - niekoľko hodín som naplno žil a rozdával som sa iným ľuďom. Ale zase, tí iní ľudia mi dali novú energiu a novú motiváciu. A uspokojenie, že to, čo človek robí, keď to robí úprimne a s plným nasadením, tak si to nájde svojho adresáta," podotkol Hevier.

Poézia má podľa neho svoje miesto aj v dnešnom mediálnom svete. "Už len preto, že existuje tak dlho. Dá sa povedať od počiatkov ľudskej civilizácie a kultúry. Má, samozrejme, svoje vrcholy, potom akoby útlmy. Ale vždy v tom útlme alebo nejakej únave sa rodí nová kvalita," zdôraznil.

"Dnes je veľký rozmach žánrov, ako je napríklad rapovanie. Ale rap je vlastne poézia, lebo je tam rytmus, sú tam myšlienky, je tam naliehavá výpoveď. Aj mladí ľudia, ktorí pohŕdajú klasickou poéziou alebo knižnou predstavou poézie, intuitívne predsa len hľadajú nejaký estetický zážitok alebo posolstvo. A nachádzajú si to, povedzme v takomto žánri, ktorý spätne môže obohatiť literatúru. A z neho môžu prijímať podnety aj tí klasickí, papieroví knižní básnici. Takže je to taká neustála revitalizácia poézie," tvrdí Hevier.

Priestor poézie podľa neho zahlcujú aj nedohotovené veci alebo polotovary autorov, ktorých priatelia alebo rodina pochvália, že ich dielo je geniálne a treba ho vydať. "Ale je pravda, že skutoční tvorcovia aj sebakritickí autori sú k sebe skôr skeptickí. A ja veľmi rád takýchto ľudí povzbudzujem, že naozaj sa treba odvážiť vstúpiť do arény. Lebo je to iste aj riziko, že ma niekto skritizuje, vysmeje alebo odradí. Ale zároveň to toho autora posilní, keď prekoná nejaké negatívne ohlasy. Keď si možno povie, že niečo na tom môže byť aj pravdy, ale pritom si bude držať svoju názorovú platformu. To potom prispieva k jeho osobnému rastu. Takže povzbudzujem každého, kto by mal tento ostych, že naozaj to treba skúsiť," pokračoval Hevier.

"Možností je dnes veľmi veľa. Človek si môže knihu vydať aj sám alebo ju zverejní na internete v rôznych formách. Sú, samozrejme, možnosti spojiť to s hudbou, performance, urobiť recitál alebo živé čítanie. Myslím si, že každý talent sa nakoniec presadí a každého talentu by bola škoda, keby si to nechal iba pre seba," uzavrel slovenský básnik, spisovateľ a vydavateľ.