Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Muzikál sa vracia i k počiatkom Novej scény, zachytáva zrod jej genia loci.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) - Bratislavské Divadlo Nová scéna uvádza v piatok premiéru pôvodného slovenského muzikálu Bonviván, inšpirovaného životom a piesňami legendárneho speváka a herca Františka Krištofa Veselého. V réžii Martina Kákoša sa v titulnej postave jedného zo zakladateľov Novej scény predstaví Dárius Koči.
"V muzikáli spievam sedemnásť piesní, takže to nie je úplne jednoduché, som v podstate stále na javisku. Ale hrať Františka Krištofa Veselého je pre mňa radosť, rovnako ako on chcem divadlom baviť ľudí, divákov a robiť to najlepšie, ako viem, to máme spoločné," hovorí Koči k stvárneniu umelca, ktorého ambíciou bolo "len" zabávať ľudí, poskytnúť im aj napriek ťažkému obdobiu (hospodárska kríza, fašizmus, vojna, nástup komunizmu) chvíle rozptýlenia a radosti.
Aj preto sa F. K. Veselý vždy vyhýbal angažovanosti v politických a spoločenských konfliktoch. Nechcel patriť do žiadneho 'tábora', a napriek tomu ho vždy doba dobehla. "Je prototypom umelca, ktorý bol tou dobou permanentne niekam zaťahovaný, prizývaný, ponúkaný. Politika, aj keď sa od nej akokoľvek snažil dištancovať a nezapájať, ho trošku aj zomlela. A to je veľmi živé aj dnes," povedal pre TASR dramaturg Svetozár Sprušanský.
Muzikál sa vracia i k počiatkom Novej scény, zachytáva zrod jej genia loci. F. K. Veselý sa v roku 1946 po návrate z Čiech, kde s vtedajšími hviezdami Barrandova nakrúcal filmy, stal spoluzakladateľom divadla, v ktorom za 19 rokov režijne vytvoril 30 inscenácií a stvárnil 22 postáv.
Pod libreto pretkané evergreenmi ako Prečo sa máme rozísť, So slzami v očiach, Ja som optimista či Len bez ženy sa podpísal Jozef Lenhart. Muzikál hudobne naštudoval a 12-členný orchester vedie dirigent Ľubomír Dolný. Scénu evokujúcu starú kaviareň navrhol Pavol Andraško.
Takmer 200 elegantných kostýmov korešpondujúcich s dobou, v ktorej sa muzikál odohráva, navrhla Ľudmila Várossová. "Práve cez ne vidíte tú dobu, 30., 40., 50. roky, tak si uvedomíte, že tá elegantnosť a krása bola prítomná nielen v pánskych, ale aj v dámskych kostýmoch, účesoch. To všetko sme sa snažili zachytiť a priniesť na javisko," dodal Sprušanský.
"V muzikáli spievam sedemnásť piesní, takže to nie je úplne jednoduché, som v podstate stále na javisku. Ale hrať Františka Krištofa Veselého je pre mňa radosť, rovnako ako on chcem divadlom baviť ľudí, divákov a robiť to najlepšie, ako viem, to máme spoločné," hovorí Koči k stvárneniu umelca, ktorého ambíciou bolo "len" zabávať ľudí, poskytnúť im aj napriek ťažkému obdobiu (hospodárska kríza, fašizmus, vojna, nástup komunizmu) chvíle rozptýlenia a radosti.
Aj preto sa F. K. Veselý vždy vyhýbal angažovanosti v politických a spoločenských konfliktoch. Nechcel patriť do žiadneho 'tábora', a napriek tomu ho vždy doba dobehla. "Je prototypom umelca, ktorý bol tou dobou permanentne niekam zaťahovaný, prizývaný, ponúkaný. Politika, aj keď sa od nej akokoľvek snažil dištancovať a nezapájať, ho trošku aj zomlela. A to je veľmi živé aj dnes," povedal pre TASR dramaturg Svetozár Sprušanský.
Muzikál sa vracia i k počiatkom Novej scény, zachytáva zrod jej genia loci. F. K. Veselý sa v roku 1946 po návrate z Čiech, kde s vtedajšími hviezdami Barrandova nakrúcal filmy, stal spoluzakladateľom divadla, v ktorom za 19 rokov režijne vytvoril 30 inscenácií a stvárnil 22 postáv.
Pod libreto pretkané evergreenmi ako Prečo sa máme rozísť, So slzami v očiach, Ja som optimista či Len bez ženy sa podpísal Jozef Lenhart. Muzikál hudobne naštudoval a 12-členný orchester vedie dirigent Ľubomír Dolný. Scénu evokujúcu starú kaviareň navrhol Pavol Andraško.
Takmer 200 elegantných kostýmov korešpondujúcich s dobou, v ktorej sa muzikál odohráva, navrhla Ľudmila Várossová. "Práve cez ne vidíte tú dobu, 30., 40., 50. roky, tak si uvedomíte, že tá elegantnosť a krása bola prítomná nielen v pánskych, ale aj v dámskych kostýmoch, účesoch. To všetko sme sa snažili zachytiť a priniesť na javisko," dodal Sprušanský.
