Členmi PEN klubu sa môžu stať spisovatelia bez ohľadu na národnú príslušnosť, rasu, farbu pleti či náboženstvo, ak písomne prejavia súhlas s Chartou PEN.
Autor TASR
Londýn 3. marca (TASR) - Medzinárodné združenie PEN klubov v roku 1984 vyhlásilo 3. marec za Deň boja spisovateľov za mier.
Medzinárodný PEN klub, International PEN, je svetové združenie spisovateľov, založené 5. októbra 1921 vo Florence Restaurante v Londýne na zhromaždení 41 anglických spisovateľov. V súčasnosti má PEN International 145 centier vo vyše 100 krajinách vrátane Slovenska.
Medzi hlavné ciele klubu patrí rozvíjanie intelektuálnej spolupráce a porozumenia medzi spisovateľmi, vytvorenie svetového spoločenstva spisovateľov, kladúcich dôraz na kľúčovú úlohu literatúry pri rozvoji svetovej kultúry, a obrana literatúry pred mnohými hrozbami súčasného sveta.
Názov klubu v sebe skrýval hlavnú podmienku členstva, pretože ho tvoria začiatočné písmená profesií spojených s umením, pri ktorom sa používa slovo: poets, playwrights, editors, essayists, novelists, čiže básnici, dramatici, vydavatelia, esejisti a románopisci. Skratka PEN znamenala, že do klubu môžu vstúpiť len tí, čo "ovládajú pero". V súčasnosti združenie zahrňuje aj novinárov a historikov.
Na prvej večeri PEN klubu v októbri 1921 v Londýne sa zúčastnili sami iniciátori združenia, anglická spisovateľka dedinských románov Catherine Amy Dawson Scottová a John Galsworthy, ktorý sa stal prvým predsedom medzinárodného PEN klubu. Medzi prvých členov klubu patril napríklad aj Joseph Conrad, G.B. Shaw a H.G. Wells.
PEN klub sa radí medzi najstaršie svetové organizácie na ochranu ľudských práv a patrí medzi najstaršie organizácie propagujúce priateľstvo a intelektuálnu spoluprácu medzi všetkými spisovateľmi bez ohľadu na miesto, kde žijú.
Zdôrazňuje aj úlohu literatúry ako katalyzátora vzájomného pochopenia, bojuje za slobodu slova a zdvíha sa ako mohutný hlas na podporu spisovateľov prenasledovaných, väznených alebo zavraždených pre svoje názory.
Členmi PEN klubu sa môžu stať spisovatelia bez ohľadu na národnú príslušnosť, rasu, farbu pleti či náboženstvo, ak písomne prejavia súhlas s Chartou PEN.
Po prvej svetovej vojne v roku 1925 vznikol Československý PEN klub v Prahe, ktorého predsedom sa stal Karel Čapek. V roku 1938 sa v metropole na Vltave konal medzinárodný kongres PEN, pričom jeho členovia vyzvali na odpor proti fašizmu.
Slovenská sekcia československého PEN klubu vznikla v roku 1932 v Bratislave.
V bývalom komunistickom Československu bol PEN nežiaducou organizáciou. Podľa stanov z roku 1956 formálne síce existoval, ale jeho činnosť bola limitovaná. V rokoch 1968-89 nemohol vyvíjať nijakú činnosť. Ministerstvo vnútra sa usilovalo PEN formálne rozpustiť a včleniť ho do oficiálneho Zväzu spisovateľov. Činnosť PEN sa v Prahe obnovila na jeseň 1989.
Viacerí slovenskí spisovatelia sa stretli približne pol roka pred pádom totalitného režimu v Bratislave, aby 16. júna 1989 obnovili slovenské centrum PEN. Slovenské PEN centrum bolo založené na ustanovujúcej schôdzi 31. októbra 1989 v Bratislave, kde slovenský preklad Charty PEN podpísalo 31 spisovateľov rôznych generácií a názorov, uvádza sa na stránke Slovenského centra PEN.
V Bratislave 22. februára 2002 vznikla Celosvetová knižnica PEN. Zámerom pri zakladaní Celosvetovej knižnice PEN v Bratislave bolo zhromaždiť knihy mnohých centier PEN v originálnych jazykoch a sprístupniť ich širokej verejnosti. V prvých rokoch bola knižnica umiestnená v ústrednej knižnici Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, v roku 2006 ju premiestnili do zrekonštruovaných priestorov Univerzitnej knižnice v Bratislave. Vďaka darom ponúka knižnica vyše 2000 titulov z 53 krajín.
Medzinárodný PEN klub, International PEN, je svetové združenie spisovateľov, založené 5. októbra 1921 vo Florence Restaurante v Londýne na zhromaždení 41 anglických spisovateľov. V súčasnosti má PEN International 145 centier vo vyše 100 krajinách vrátane Slovenska.
Medzi hlavné ciele klubu patrí rozvíjanie intelektuálnej spolupráce a porozumenia medzi spisovateľmi, vytvorenie svetového spoločenstva spisovateľov, kladúcich dôraz na kľúčovú úlohu literatúry pri rozvoji svetovej kultúry, a obrana literatúry pred mnohými hrozbami súčasného sveta.
Názov klubu v sebe skrýval hlavnú podmienku členstva, pretože ho tvoria začiatočné písmená profesií spojených s umením, pri ktorom sa používa slovo: poets, playwrights, editors, essayists, novelists, čiže básnici, dramatici, vydavatelia, esejisti a románopisci. Skratka PEN znamenala, že do klubu môžu vstúpiť len tí, čo "ovládajú pero". V súčasnosti združenie zahrňuje aj novinárov a historikov.
Na prvej večeri PEN klubu v októbri 1921 v Londýne sa zúčastnili sami iniciátori združenia, anglická spisovateľka dedinských románov Catherine Amy Dawson Scottová a John Galsworthy, ktorý sa stal prvým predsedom medzinárodného PEN klubu. Medzi prvých členov klubu patril napríklad aj Joseph Conrad, G.B. Shaw a H.G. Wells.
PEN klub sa radí medzi najstaršie svetové organizácie na ochranu ľudských práv a patrí medzi najstaršie organizácie propagujúce priateľstvo a intelektuálnu spoluprácu medzi všetkými spisovateľmi bez ohľadu na miesto, kde žijú.
Zdôrazňuje aj úlohu literatúry ako katalyzátora vzájomného pochopenia, bojuje za slobodu slova a zdvíha sa ako mohutný hlas na podporu spisovateľov prenasledovaných, väznených alebo zavraždených pre svoje názory.
Členmi PEN klubu sa môžu stať spisovatelia bez ohľadu na národnú príslušnosť, rasu, farbu pleti či náboženstvo, ak písomne prejavia súhlas s Chartou PEN.
Po prvej svetovej vojne v roku 1925 vznikol Československý PEN klub v Prahe, ktorého predsedom sa stal Karel Čapek. V roku 1938 sa v metropole na Vltave konal medzinárodný kongres PEN, pričom jeho členovia vyzvali na odpor proti fašizmu.
Slovenská sekcia československého PEN klubu vznikla v roku 1932 v Bratislave.
V bývalom komunistickom Československu bol PEN nežiaducou organizáciou. Podľa stanov z roku 1956 formálne síce existoval, ale jeho činnosť bola limitovaná. V rokoch 1968-89 nemohol vyvíjať nijakú činnosť. Ministerstvo vnútra sa usilovalo PEN formálne rozpustiť a včleniť ho do oficiálneho Zväzu spisovateľov. Činnosť PEN sa v Prahe obnovila na jeseň 1989.
Viacerí slovenskí spisovatelia sa stretli približne pol roka pred pádom totalitného režimu v Bratislave, aby 16. júna 1989 obnovili slovenské centrum PEN. Slovenské PEN centrum bolo založené na ustanovujúcej schôdzi 31. októbra 1989 v Bratislave, kde slovenský preklad Charty PEN podpísalo 31 spisovateľov rôznych generácií a názorov, uvádza sa na stránke Slovenského centra PEN.
V Bratislave 22. februára 2002 vznikla Celosvetová knižnica PEN. Zámerom pri zakladaní Celosvetovej knižnice PEN v Bratislave bolo zhromaždiť knihy mnohých centier PEN v originálnych jazykoch a sprístupniť ich širokej verejnosti. V prvých rokoch bola knižnica umiestnená v ústrednej knižnici Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, v roku 2006 ju premiestnili do zrekonštruovaných priestorov Univerzitnej knižnice v Bratislave. Vďaka darom ponúka knižnica vyše 2000 titulov z 53 krajín.