Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Valentin Grigorievič Rasputin zomrel 14. marca 2015 v ruskej Moskve.
Autor TASR
Usť-Uda/Bratislava 15. marca (TASR) – Od narodenia ruského spisovateľa Valentina Grigorieviča Rasputina uplynie v stredu 15. marca 80 rokov. Ako predstaviteľ dedinskej prózy presadzoval filozofiu, ktorá vychádzala z kresťanských princípov. Tvorbou umelecky vzdoroval zjednodušovaniu problému rozpadu hodnôt v ruskej spoločnosti.
Jeho prózy ako napríklad Peniaze pre Máriu, Ži a nezabúdaj sú situované na jeho rodný sibírsky vidiek.
Valentin Grigorievič Rasputin sa narodil 15. marca 1937 v meste Usť-Uda v Irkutskej oblasti Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Detstvo prežil v obci Atalanka. Po skončení strednej školy v Usť-Ude študoval dejiny a filozofiu na univerzite v Irkutsku, štúdium úspešne ukončil v roku 1959. Už počas štúdia a aj po ňom pracoval ako novinár. V roku 1980 sa nechal pokrstiť a angažoval sa za pravoslávnu cirkev. Od roku 1989 bol poslancom národného zhromaždenia ZSSR a v roku 1990 ho prezident ZSSR Michail Gorbačov vymenoval za člena prezidentskej rady (Prezidentskij sovet ZSSR).
Vo svojej tvorbe tematicky čerpal najmä so súdobého prostredia Sovietskeho zväzu. Diela zo sedemdesiatych rokov 20. storočia ako Poslednij srok (slov. Tri dni života), Živi i pomni (slov. Ži a pamätaj) a Proščanije s Maťoroj (slov. Lúčenie) mali značný ohlas doma i v zahraničí. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia publikoval väčšinou poviedky v časopise Naš sovremennik. V publicistických dielach konca 20. storočia sa venoval najmä téme ekologických a etických otázok. V rámci ruskej literatúry postsovietskeho obdobia patrí Rasputin k tým autorom, ktorí vychádzajú z realizmu a nadväzujú na tradičné žánrové formy. V rokoch 1977 a 1987 získal Štátnu cenu ZSSR za literatúru.
Valentin Grigorievič Rasputin zomrel 14. marca 2015 v ruskej Moskve.
Život sibírskej dediny, častý námet jeho diel, poznal z vlastnej skúsenosti. Vo svojej tvorbe bez sentimentalizmu a idealizácie konfrontoval v ľudskej pamäti minulosť a prítomnosť, hľadal oporné body pre mravné dobro. Pre jeho prozaické diela bola charakteristická presná psychologická kresba postáv a stručné vyjadrovanie. Vo všeobecnosti sa jeho záujem sústreďoval na duševný život.
Jeho prózy ako napríklad Peniaze pre Máriu, Ži a nezabúdaj sú situované na jeho rodný sibírsky vidiek.
Valentin Grigorievič Rasputin sa narodil 15. marca 1937 v meste Usť-Uda v Irkutskej oblasti Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Detstvo prežil v obci Atalanka. Po skončení strednej školy v Usť-Ude študoval dejiny a filozofiu na univerzite v Irkutsku, štúdium úspešne ukončil v roku 1959. Už počas štúdia a aj po ňom pracoval ako novinár. V roku 1980 sa nechal pokrstiť a angažoval sa za pravoslávnu cirkev. Od roku 1989 bol poslancom národného zhromaždenia ZSSR a v roku 1990 ho prezident ZSSR Michail Gorbačov vymenoval za člena prezidentskej rady (Prezidentskij sovet ZSSR).
Vo svojej tvorbe tematicky čerpal najmä so súdobého prostredia Sovietskeho zväzu. Diela zo sedemdesiatych rokov 20. storočia ako Poslednij srok (slov. Tri dni života), Živi i pomni (slov. Ži a pamätaj) a Proščanije s Maťoroj (slov. Lúčenie) mali značný ohlas doma i v zahraničí. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia publikoval väčšinou poviedky v časopise Naš sovremennik. V publicistických dielach konca 20. storočia sa venoval najmä téme ekologických a etických otázok. V rámci ruskej literatúry postsovietskeho obdobia patrí Rasputin k tým autorom, ktorí vychádzajú z realizmu a nadväzujú na tradičné žánrové formy. V rokoch 1977 a 1987 získal Štátnu cenu ZSSR za literatúru.
Valentin Grigorievič Rasputin zomrel 14. marca 2015 v ruskej Moskve.
Život sibírskej dediny, častý námet jeho diel, poznal z vlastnej skúsenosti. Vo svojej tvorbe bez sentimentalizmu a idealizácie konfrontoval v ľudskej pamäti minulosť a prítomnosť, hľadal oporné body pre mravné dobro. Pre jeho prozaické diela bola charakteristická presná psychologická kresba postáv a stručné vyjadrovanie. Vo všeobecnosti sa jeho záujem sústreďoval na duševný život.
