Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvý monografický pokus o hodnotenie života a diela otca a syna Hurbanovcov sa objavuje po smrti S. H. Vajanského z pera Alberta Pražáka a má názov Hurbanovia vo väzeniach.
Autor TASR
Bratislava 1. decembra (TASR) - Bibliografia knižných diel umeleckého charakteru z rokov života Svetozára Hurbana Vajanského nie je taká rozsiahla, ako by sme u takéhoto velikána slovenskej literatúry - básnika i prozaika - očakávali. Z lyrického žánru zaznamenáva len prelomový básnický debut Tatry a more (1880), básnickú zbierku Spod jarma 1884 a zbierku Verše (1890). Z prózy sú to novela Duchovia sudov (1874), Besedy a dumy, I. diel - Letiace tiene (1883 - románová novela), Besedy a dumy, II. diel - Suchá ratolesť (1884 - román), Kotlín (1901 - román), Pustokvet ( 1907 - román) a Daňo Chlebík (1910 - románová novela, vydaná v Pittsburghu).
Je to však optický klam. Svetozár Hurban Vajanský bol začiatkom 20. storočia už takou výraznou a všeobecne uznávanou osobnosťou nášho literárneho, mediálneho, kultúrneho i politického života, že KÚS (Kníhtlačiarsky účastinársky spolok) mu navrhol vydanie zobraných spisov. A to s málo vídaným dodatkom, že jednotlivé zväzky si môže editorsky i redaktorsky pripraviť sám.
Svetozár Hurban nezaváhal ani na chvíľu a ponuku prijal. Bodaj by nie! Veď túžbou každého literáta je vidieť svoje dielo - a podľa možnosti ešte za života - ako knižný celok, najlepšie v chronologickom, prípadne žánrovom usporiadaní. Navyše, v knižnej väzbe sa takto mohli ocitnúť diela, ktoré celé roky publikoval v rôznych domácich i zahraničných literárnych a všeobecnejšie i kultúrnych časopisoch, najmä v Slovenských pohľadoch, Orle, Černokňažníku, Živene, ale i v českej Osvěte, ruskej Zvezde či v srbskom Stražilove a inde. Tak sa stalo, že počas siedmich rokov, konkrétne v rokoch 1907 - 1913, mu v KÚS-e vyšlo 12 zväzkov kníh pod názvom Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Hneď v prvom roku (1907) to boli tri zväzky a v nasledujúcom roku ďalšie dva, čiže spolu päť samostatných kníh. Ich obsah sme uvádzali v predchádzajúcich častiach tohto cyklu, preto tu len zaznamenajme, že tretí zväzok tvorila básnická zbierka Tatry a more a štvrtý zväzok "román v dvoch častiach" Koreň a výhonky. Ostatné tri zväzky z tejto prvej série boli súborom poviedok, kratších próz a noviel.
K celkovému obrazu rozsahu Vajanského literárnej tvorby treba však ešte zaznamenať samostatné knižné vydania neumeleckých, teda literárnokritických a publicistických diel. Boli to najmä obsiahle cestopisy z jeho ciest po Rakúsko-Uhorsku, a to Dubrovník - Cetinje (1901), Volosko - Venecia (1905) a Sofia - Pleven (1910), ale aj výbery z filozofujúcich esejí a literárnokritických i politických úvah, ako sú Umenie a národnosť (1886) či Nálady a výhľady (1897), a tiež viac-menej príležitostné politické brožúry, ako napríklad Väzeňské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho trimesačného baňskobystrického väzenia (1903). Na kratšiu politickú publicistiku mal priestor v Národných novinách, za ktoré šéfredaktorsky zodpovedal a kde bol hlavným a celé mesiace aj jediným komentátorom a glosátorom politických a kultúrnych udalostí v Uhorsku, ale aj inde v Európe, lebo o súčasnej záplave politológov a komentátorov sa nám vtedy ani nesnívalo.
Je zaujímavé, že slovníková bibliografia z rokov života Vajanského zo širšie koncipovaných ohlasov na jeho tvorbu zaznamenáva len hodnotenie L. Žiranského (vlastným menom Š. Križana) Románová spisba a jej kritika v Slovenských pohľadoch (1882), slovníkovo poňatú stať J. Kabelíka Svetozár Hurban Vajanský v Časopise Matice moravské (1897), recenziu Vavra Šrobára Kotlín v Hlase (1901-1902) a hodnotenie Vajanského básnickej tvorby z pera Tichomíra Milkina (vlastným menom Jána Donovala) Spod jarma v literárnych listoch.
Prvý monografický pokus o hodnotenie života a diela otca a syna Hurbanovcov sa objavuje až po Vajanského smrti z pera Alberta Pražáka a má názov Hurbanovia vo väzeniach. Zdá sa, že to bola prvá vstupenka českého literárneho kritika a teoretika na trvalý pobyt v slovenskej literatúre a do istej miery aj v jazykovede. Druhou monotematickou monografiou po Vajanského smrti bol spis Josefa Jiráska Hurban Vajanský v názoroch na Rusko. Vyšla však časopisecky, a to v 8. čísle časopisu Prúdy z roku 1924.
Po týchto študijných článkoch záujem o život a dielo S. H. Vajanského začal narastať. Iste aj preto, lebo sa prudkým tempom začala rozvíjať slovenská literárna história, literárna veda a literárna kritika. Nastupovali ambiciózni mladí kritici a teoretici, ako boli Andrej Mráz, Alexander Matuška a niektorí iní. Iste k tomu napomohol aj jednoznačný názor už starnúceho, ale všeobecne uznávaného Jozefa Škultétyho, ktorý o Vajanskom napísal: "Vyše 40 rokov predkladal Slovákom skvosty svojho ducha, budil ich, burcoval zo sna a do sveta niesol slovenské meno - robil mu česť." A tento názor sa nedal prehliadnuť.
Je to však optický klam. Svetozár Hurban Vajanský bol začiatkom 20. storočia už takou výraznou a všeobecne uznávanou osobnosťou nášho literárneho, mediálneho, kultúrneho i politického života, že KÚS (Kníhtlačiarsky účastinársky spolok) mu navrhol vydanie zobraných spisov. A to s málo vídaným dodatkom, že jednotlivé zväzky si môže editorsky i redaktorsky pripraviť sám.
Svetozár Hurban nezaváhal ani na chvíľu a ponuku prijal. Bodaj by nie! Veď túžbou každého literáta je vidieť svoje dielo - a podľa možnosti ešte za života - ako knižný celok, najlepšie v chronologickom, prípadne žánrovom usporiadaní. Navyše, v knižnej väzbe sa takto mohli ocitnúť diela, ktoré celé roky publikoval v rôznych domácich i zahraničných literárnych a všeobecnejšie i kultúrnych časopisoch, najmä v Slovenských pohľadoch, Orle, Černokňažníku, Živene, ale i v českej Osvěte, ruskej Zvezde či v srbskom Stražilove a inde. Tak sa stalo, že počas siedmich rokov, konkrétne v rokoch 1907 - 1913, mu v KÚS-e vyšlo 12 zväzkov kníh pod názvom Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Hneď v prvom roku (1907) to boli tri zväzky a v nasledujúcom roku ďalšie dva, čiže spolu päť samostatných kníh. Ich obsah sme uvádzali v predchádzajúcich častiach tohto cyklu, preto tu len zaznamenajme, že tretí zväzok tvorila básnická zbierka Tatry a more a štvrtý zväzok "román v dvoch častiach" Koreň a výhonky. Ostatné tri zväzky z tejto prvej série boli súborom poviedok, kratších próz a noviel.
K celkovému obrazu rozsahu Vajanského literárnej tvorby treba však ešte zaznamenať samostatné knižné vydania neumeleckých, teda literárnokritických a publicistických diel. Boli to najmä obsiahle cestopisy z jeho ciest po Rakúsko-Uhorsku, a to Dubrovník - Cetinje (1901), Volosko - Venecia (1905) a Sofia - Pleven (1910), ale aj výbery z filozofujúcich esejí a literárnokritických i politických úvah, ako sú Umenie a národnosť (1886) či Nálady a výhľady (1897), a tiež viac-menej príležitostné politické brožúry, ako napríklad Väzeňské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho trimesačného baňskobystrického väzenia (1903). Na kratšiu politickú publicistiku mal priestor v Národných novinách, za ktoré šéfredaktorsky zodpovedal a kde bol hlavným a celé mesiace aj jediným komentátorom a glosátorom politických a kultúrnych udalostí v Uhorsku, ale aj inde v Európe, lebo o súčasnej záplave politológov a komentátorov sa nám vtedy ani nesnívalo.
Je zaujímavé, že slovníková bibliografia z rokov života Vajanského zo širšie koncipovaných ohlasov na jeho tvorbu zaznamenáva len hodnotenie L. Žiranského (vlastným menom Š. Križana) Románová spisba a jej kritika v Slovenských pohľadoch (1882), slovníkovo poňatú stať J. Kabelíka Svetozár Hurban Vajanský v Časopise Matice moravské (1897), recenziu Vavra Šrobára Kotlín v Hlase (1901-1902) a hodnotenie Vajanského básnickej tvorby z pera Tichomíra Milkina (vlastným menom Jána Donovala) Spod jarma v literárnych listoch.
Prvý monografický pokus o hodnotenie života a diela otca a syna Hurbanovcov sa objavuje až po Vajanského smrti z pera Alberta Pražáka a má názov Hurbanovia vo väzeniach. Zdá sa, že to bola prvá vstupenka českého literárneho kritika a teoretika na trvalý pobyt v slovenskej literatúre a do istej miery aj v jazykovede. Druhou monotematickou monografiou po Vajanského smrti bol spis Josefa Jiráska Hurban Vajanský v názoroch na Rusko. Vyšla však časopisecky, a to v 8. čísle časopisu Prúdy z roku 1924.
Po týchto študijných článkoch záujem o život a dielo S. H. Vajanského začal narastať. Iste aj preto, lebo sa prudkým tempom začala rozvíjať slovenská literárna história, literárna veda a literárna kritika. Nastupovali ambiciózni mladí kritici a teoretici, ako boli Andrej Mráz, Alexander Matuška a niektorí iní. Iste k tomu napomohol aj jednoznačný názor už starnúceho, ale všeobecne uznávaného Jozefa Škultétyho, ktorý o Vajanskom napísal: "Vyše 40 rokov predkladal Slovákom skvosty svojho ducha, budil ich, burcoval zo sna a do sveta niesol slovenské meno - robil mu česť." A tento názor sa nedal prehliadnuť.
