Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstavu zrealizoval Divadelný ústav v spolupráci s Divadlom Nová scéna, so Slovenským národným divadlom a s Divadlom Andreja Bagara v Nitre.
Autor TASR
Bratislava 27. septembra (TASR) - Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, ktorá je venovaná nedožitým 70. narodeninám významného divadelného režiséra Jozefa Bednárika (*17.9.1947), sa uskutoční 4. októbra o 17.30 h v priestoroch foyeru Činohry SND.
Výstavu zrealizoval Divadelný ústav v spolupráci s Divadlom Nová scéna, so Slovenským národným divadlom a s Divadlom Andreja Bagara v Nitre. Kurátormi sú Michaela Mojžišová a Martin Timko, graficky ju spracovala Nora Nosterská.
Jozef Bednárik patrí k najvýraznejším predstaviteľom moderného slovenského divadelníctva. S divadlom sa po prvý raz stretol v rodnom Zelenči, kde ochotnícke predstavenia režírovala jeho mama. Zásadný vplyv na jeho neobyčajné videnie divadelného sveta malo štúdium na Škole umeleckého priemyslu, počas ktorého sa skontaktoval s tvorcami Divadla za rampami. Počas štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU ho najväčšmi ovplyvnili pedagógovia Jozef Budský, Karol L. Zachar a Viliam Záborský.
V roku 1971 sa stal členom Krajového divadla Nitra. Bednárikov umelecký a estetický názor v tom čase dozrieval predovšetkým pod vplyvom významného českého režiséra Miloša Hynšta. Mladého herca to prirodzene ťahalo od herectva k divadelnej réžii. Jeho inscenácia Dom Bernardy Alby (1979) bola výraznou metaforou, poukázal ňou na stav slovenskej spoločnosti, ktorej svedomie vo väzení ľudskosti prehlušili falošné tóny a predstieranie. V režisérových inscenačných výsledkoch sa spájali talent, originalita, živelná energia, ale zároveň pokora, zanietenosť, húževnatosť a pracovitosť. Popri práci v nitrianskom divadle začal v polovici 70. rokov spolupracovať s ochotníckym súborom v rodnom Zelenči. Tento divadelný súbor sa presadil nielen v domácom kontexte, ale aj na medzinárodných divadelných festivaloch.
Jozef Bednárik v 80. rokoch pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde zaujal artistnými a sugestívne podmanivými inscenáciami. Umelecky presvedčivo vyzneli aj jeho réžie v iných slovenských divadlách: v Divadle SNP v Martine, v SND a v ŠBD v Bratislave. Ďalšou kapitolou Bednárikovho tvorivého diela boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletov nielen v slovenských, ale aj v českých divadlách. Z jeho operných inscenácií zaznamenala najväčší ohlas interpretácia Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere SND (1989).
Slovenské divadelníctvo úspešne reprezentoval aj na prestížnom divadelnom festivale v škótskom Edinburghu. Jozef Bednárik povýšil všetky zložky divadelného, výtvarného a hudobného umenia na výsostnú javiskovú metaforu. Zomrel 22. augusta 2013 vo veku 65 rokov.
Výstavu zrealizoval Divadelný ústav v spolupráci s Divadlom Nová scéna, so Slovenským národným divadlom a s Divadlom Andreja Bagara v Nitre. Kurátormi sú Michaela Mojžišová a Martin Timko, graficky ju spracovala Nora Nosterská.
Jozef Bednárik patrí k najvýraznejším predstaviteľom moderného slovenského divadelníctva. S divadlom sa po prvý raz stretol v rodnom Zelenči, kde ochotnícke predstavenia režírovala jeho mama. Zásadný vplyv na jeho neobyčajné videnie divadelného sveta malo štúdium na Škole umeleckého priemyslu, počas ktorého sa skontaktoval s tvorcami Divadla za rampami. Počas štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU ho najväčšmi ovplyvnili pedagógovia Jozef Budský, Karol L. Zachar a Viliam Záborský.
V roku 1971 sa stal členom Krajového divadla Nitra. Bednárikov umelecký a estetický názor v tom čase dozrieval predovšetkým pod vplyvom významného českého režiséra Miloša Hynšta. Mladého herca to prirodzene ťahalo od herectva k divadelnej réžii. Jeho inscenácia Dom Bernardy Alby (1979) bola výraznou metaforou, poukázal ňou na stav slovenskej spoločnosti, ktorej svedomie vo väzení ľudskosti prehlušili falošné tóny a predstieranie. V režisérových inscenačných výsledkoch sa spájali talent, originalita, živelná energia, ale zároveň pokora, zanietenosť, húževnatosť a pracovitosť. Popri práci v nitrianskom divadle začal v polovici 70. rokov spolupracovať s ochotníckym súborom v rodnom Zelenči. Tento divadelný súbor sa presadil nielen v domácom kontexte, ale aj na medzinárodných divadelných festivaloch.
Jozef Bednárik v 80. rokoch pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde zaujal artistnými a sugestívne podmanivými inscenáciami. Umelecky presvedčivo vyzneli aj jeho réžie v iných slovenských divadlách: v Divadle SNP v Martine, v SND a v ŠBD v Bratislave. Ďalšou kapitolou Bednárikovho tvorivého diela boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletov nielen v slovenských, ale aj v českých divadlách. Z jeho operných inscenácií zaznamenala najväčší ohlas interpretácia Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere SND (1989).
Slovenské divadelníctvo úspešne reprezentoval aj na prestížnom divadelnom festivale v škótskom Edinburghu. Jozef Bednárik povýšil všetky zložky divadelného, výtvarného a hudobného umenia na výsostnú javiskovú metaforu. Zomrel 22. augusta 2013 vo veku 65 rokov.
