Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR
Bratislava 31. januára (TASR) – Prvý zväzok Dejín slovenského divadla, ktorý komplexne pokrýva slovenské divadlo do roku 1948, je novinkou v ponuke slovenského knižného trhu. Do života ju vydavateľ Divadelný ústav uviedol na slávnostnej prezentácii vo štvrtok večer v bratislavskom Štúdiu 12 za účasti jej autorov.
Autorom koncepcie a odborným garantom je prof. Vladimír Štefko, autormi štúdií sú Juliana Beňová, Jaroslav Blaho, Juraj Hamar, Lukáš Kopas, Eva Kyselová, Karol Mišovic, Michaela Mojžišová, Zdenka Pašuthová, Soňa Šimková, Vladimír Štefko, Martin Timko a Miklós Vojtek.
Vydanie prvej časti Dejín slovenského divadla Divadelným ústavom je vyvrcholením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením profesora Vladimíra Štefka. Dejiny slovenského divadla majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva síce nebolo možné vtesnať všetky udalosti, premiéry, festivaly, všetky osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, ide však o výber toho najpodstatnejšieho z éry slovenského profesionálneho divadla.
Prvý zväzok poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, je zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a podaný v dejinných súvislostiach. Druhý zväzok Dejiny slovenského divadla II. (1949 – 2000) plánuje Divadelný ústav vydať v roku 2020.
„Dejiny slovenského profesionálneho divadla sa začali písať po roku 1920, keď administratívno-politickým rozhodnutím vzniká Slovenské národné divadlo v novom hlavnom meste Slovákov, v Bratislave. Pre nerozvinutosť domácich pomerov si toto teleso musí vypomáhať silami vyspelejšími, napokon v žičlivejších pomeroch sa rozvíjajúcej divadelnej kultúry českej. Základy sa však položili a napriek najrozličnejším prekážkam sa slovenské divadelníctvo doslova rozbehlo, aby za dve desaťročia preklenulo základné hendikepy vývinu. Nebolo to jednoduché, na tejto ceste bolo veľa starostí i prekážok, o tom je táto publikácia, ktorá odkazuje aj na odbornú literatúru, kritické reflexie, archívy a svedectvá v úsilí prihotoviť komplexnejší materiál. Odkazuje aj na tie zdroje a pramene, ku ktorým má kritické stanovisko s odhodlaním poskytnúť zvedavému a vnímavému čitateľovi šancu na vlastnú konfrontáciu. Hoci naša divadelná kultúra je v porovnaní s velikánmi divadelných kultúr mladá, naplniť ambície nie je možné v jedinom zväzku. Druhý zväzok Dejín slovenského divadla sa bude zaoberať divadelníctvom od roku 1948 po koniec tisícročia,“ uviedol k novej publikácii jej zostavovateľ Vladimír Štefko.
Autorom koncepcie a odborným garantom je prof. Vladimír Štefko, autormi štúdií sú Juliana Beňová, Jaroslav Blaho, Juraj Hamar, Lukáš Kopas, Eva Kyselová, Karol Mišovic, Michaela Mojžišová, Zdenka Pašuthová, Soňa Šimková, Vladimír Štefko, Martin Timko a Miklós Vojtek.
Vydanie prvej časti Dejín slovenského divadla Divadelným ústavom je vyvrcholením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením profesora Vladimíra Štefka. Dejiny slovenského divadla majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva síce nebolo možné vtesnať všetky udalosti, premiéry, festivaly, všetky osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, ide však o výber toho najpodstatnejšieho z éry slovenského profesionálneho divadla.
Prvý zväzok poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, je zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a podaný v dejinných súvislostiach. Druhý zväzok Dejiny slovenského divadla II. (1949 – 2000) plánuje Divadelný ústav vydať v roku 2020.
„Dejiny slovenského profesionálneho divadla sa začali písať po roku 1920, keď administratívno-politickým rozhodnutím vzniká Slovenské národné divadlo v novom hlavnom meste Slovákov, v Bratislave. Pre nerozvinutosť domácich pomerov si toto teleso musí vypomáhať silami vyspelejšími, napokon v žičlivejších pomeroch sa rozvíjajúcej divadelnej kultúry českej. Základy sa však položili a napriek najrozličnejším prekážkam sa slovenské divadelníctvo doslova rozbehlo, aby za dve desaťročia preklenulo základné hendikepy vývinu. Nebolo to jednoduché, na tejto ceste bolo veľa starostí i prekážok, o tom je táto publikácia, ktorá odkazuje aj na odbornú literatúru, kritické reflexie, archívy a svedectvá v úsilí prihotoviť komplexnejší materiál. Odkazuje aj na tie zdroje a pramene, ku ktorým má kritické stanovisko s odhodlaním poskytnúť zvedavému a vnímavému čitateľovi šancu na vlastnú konfrontáciu. Hoci naša divadelná kultúra je v porovnaní s velikánmi divadelných kultúr mladá, naplniť ambície nie je možné v jedinom zväzku. Druhý zväzok Dejín slovenského divadla sa bude zaoberať divadelníctvom od roku 1948 po koniec tisícročia,“ uviedol k novej publikácii jej zostavovateľ Vladimír Štefko.
