Josef Švejk je podľa tvorcov inscenácie jeden z nás. Všetci si myslia, že je slabomyseľný, ale on len úprimne pomenúva ľudskú hlúposť v jej čírej podobe.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) - Bratislavské Divadlo Aréna uvedie dramatizáciu humoristického románu českého spisovateľa Jaroslava Haška Osudy dobrého vojaka Švejka. Príbeh o slávnom vojakovi Josefovi Švejkovi ožije na slovenskej divadelnej scéne po prvý raz. Premiéra inscenácie v réžii Jakuba Nvotu a v hlavnej úlohe s Mariánom Labudom ml. sa uskutoční v sobotu 23. februára.
"Základom bola dramatizácia, kde sme sa vrátili k Haškovej pôvodine a skúmali sme to, čo je v nej živé, korešponduje s dneškom. To sme sa snažili vytiahnuť a vznikla z toho téma uchopenia reality - čo je vlastne to, čo žijeme, čo je pravda, lož, bláznovstvo, čo je vážne... A to ten Švejk odhaľuje," povedal pre TASR Nvota ku groteske plnej ľudských karikatúr, podivných figúrok a neobvyklých situácií o žalostných pomeroch panujúcich v rozkladajúcom sa Rakúsko-Uhorsku. A nielen tam. Nvota je tiež autorom dramatizácie. "Zaoberali sme sa časťami románu, ktoré napísal sám Hašek, lebo existuje aj pokračovanie, ktoré už nepísal, ťažisko je na prvej a druhej knihe - v zázemí a odchode na front," dodal Nvota.
Vojak Švejk, predajca "čistokrvných" psov, sa zapletie do kolotoča príprav na veľkú vojnu. Na svojej ceste stretáva zástup groteskných postavičiek, zažíva neuveriteľné príhody, prechádza celým radom viac či menej napínavých príhod a snaží sa za každú cenu prežiť - u seba doma, pred odvodovou komisiou, vo väzení, v blázinci, v krčme či vo vlaku. Nekritizuje, nemoralizuje, ale sem-tam sa zamieša do života iných - domácej pani Müllerovej, krčmára Palivca a jeho ženy, Bretschneidera, doktora Grünsteina, barónky Botzenheim, feldkuráta Katza, nadporučíka Lukáša a všetkých, ktorých diváci poznajú nielen z Haškových príbehov, ale i z obrazov Josefa Ladu či filmového spracovania v titulnej role s Rudolfom Hrušinským.
Josef Švejk je podľa tvorcov inscenácie jeden z nás. Všetci si myslia, že je slabomyseľný, ale on len úprimne pomenúva ľudskú hlúposť v jej čírej podobe. Hrdinu, ktorý môže slobodne vyjadriť svoj názor iba v blázinci, stvárnil v Divadle Aréna Marián Labuda ml. "Švejk bol podľa mňa veľmi dobrý človek a mal v sebe veľmi veľa lásky. Možno bol nepochopený, on bol práve možno ten normálny a všetci ostatní boli blázni," povedal pre TASR po piatkovej generálke Labuda, ktorý prijal úlohu Švejka podľa vlastných slov s veľkým rešpektom. "Hrať Švejka je veľká výzva, ale spoliehal som sa na to, že Kubo Nvota má svoju predstavu a spolupráca bude príjemná, a aj bola. Som mu za to veľmi vďačný. Kolegovia boli rovnako úžasní," povedal.
Pod dramaturgiu inscenácie sa podpísala Saša Sarvašová, scény a kostýmy navrhol maďarský výtvarník Szilárd Boráros. Autorom hudby je Kamil Mikulčík. V inscenácii ďalej účinkujú Juraj Loj, Kamil Mikulčík, Peter Brajerčík, Juraj Hrčka, Edita Koprivčević Borsová, Zuzana Konečná.
Legendárneho "dobrého vojaka" zvečnili aj mnohí sochári nielen na území Čiech a Slovenska. Známy vojak Švejk má svoju sochu napríklad i v Humennom na Slovensku, v poľských mestách Przemyšl a Sanok, v ruskom Petrohrade, Omsku a Bugulme, v ukrajinskom Kyjeve, Ľvove a Donecku. Prvú sochu Švejka v Česku odhalili v roku 2014 v obci Putim, kde sa odohrávala časť príbehu, a od roku 2017 stojí ďalšia socha v stredočeskom meste Kralupy nad Vltavou.
"Základom bola dramatizácia, kde sme sa vrátili k Haškovej pôvodine a skúmali sme to, čo je v nej živé, korešponduje s dneškom. To sme sa snažili vytiahnuť a vznikla z toho téma uchopenia reality - čo je vlastne to, čo žijeme, čo je pravda, lož, bláznovstvo, čo je vážne... A to ten Švejk odhaľuje," povedal pre TASR Nvota ku groteske plnej ľudských karikatúr, podivných figúrok a neobvyklých situácií o žalostných pomeroch panujúcich v rozkladajúcom sa Rakúsko-Uhorsku. A nielen tam. Nvota je tiež autorom dramatizácie. "Zaoberali sme sa časťami románu, ktoré napísal sám Hašek, lebo existuje aj pokračovanie, ktoré už nepísal, ťažisko je na prvej a druhej knihe - v zázemí a odchode na front," dodal Nvota.
Vojak Švejk, predajca "čistokrvných" psov, sa zapletie do kolotoča príprav na veľkú vojnu. Na svojej ceste stretáva zástup groteskných postavičiek, zažíva neuveriteľné príhody, prechádza celým radom viac či menej napínavých príhod a snaží sa za každú cenu prežiť - u seba doma, pred odvodovou komisiou, vo väzení, v blázinci, v krčme či vo vlaku. Nekritizuje, nemoralizuje, ale sem-tam sa zamieša do života iných - domácej pani Müllerovej, krčmára Palivca a jeho ženy, Bretschneidera, doktora Grünsteina, barónky Botzenheim, feldkuráta Katza, nadporučíka Lukáša a všetkých, ktorých diváci poznajú nielen z Haškových príbehov, ale i z obrazov Josefa Ladu či filmového spracovania v titulnej role s Rudolfom Hrušinským.
Josef Švejk je podľa tvorcov inscenácie jeden z nás. Všetci si myslia, že je slabomyseľný, ale on len úprimne pomenúva ľudskú hlúposť v jej čírej podobe. Hrdinu, ktorý môže slobodne vyjadriť svoj názor iba v blázinci, stvárnil v Divadle Aréna Marián Labuda ml. "Švejk bol podľa mňa veľmi dobrý človek a mal v sebe veľmi veľa lásky. Možno bol nepochopený, on bol práve možno ten normálny a všetci ostatní boli blázni," povedal pre TASR po piatkovej generálke Labuda, ktorý prijal úlohu Švejka podľa vlastných slov s veľkým rešpektom. "Hrať Švejka je veľká výzva, ale spoliehal som sa na to, že Kubo Nvota má svoju predstavu a spolupráca bude príjemná, a aj bola. Som mu za to veľmi vďačný. Kolegovia boli rovnako úžasní," povedal.
Pod dramaturgiu inscenácie sa podpísala Saša Sarvašová, scény a kostýmy navrhol maďarský výtvarník Szilárd Boráros. Autorom hudby je Kamil Mikulčík. V inscenácii ďalej účinkujú Juraj Loj, Kamil Mikulčík, Peter Brajerčík, Juraj Hrčka, Edita Koprivčević Borsová, Zuzana Konečná.
Legendárneho "dobrého vojaka" zvečnili aj mnohí sochári nielen na území Čiech a Slovenska. Známy vojak Švejk má svoju sochu napríklad i v Humennom na Slovensku, v poľských mestách Przemyšl a Sanok, v ruskom Petrohrade, Omsku a Bugulme, v ukrajinskom Kyjeve, Ľvove a Donecku. Prvú sochu Švejka v Česku odhalili v roku 2014 v obci Putim, kde sa odohrávala časť príbehu, a od roku 2017 stojí ďalšia socha v stredočeskom meste Kralupy nad Vltavou.