Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Divadelná hra čerpá z antického dedičstva. Premiéra bude v piatok 31. marca v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) – Divadlo Astorka Korzo '90 uvedie v piatok 31. marca premiéru Sofoklesovej inscenácie Elektra. Režisérom nového titulu je Lukáš Brutovský, dramaturgom Miro Dacho, scénu navrhol Juraj Kuchárek, kostýmy Martin Kotúček. Hru preložila Viera Bunčáková, text upravili Brutovský a Dacho.
V jednotlivých postavách sa predstavia Zuzana Konečná (Elektra), Rebeka Poláková (Chrysothemis), Marta Sládečková (Klytaimnéstra), Matej Landl (Aigisthos), Marián Labuda mladší (Orestes), Peter Šimun (Orestov pestún), Tomáš Mrekaj (Pylades), Zuzana Kronerová a Zita Furková (Mykénske ženy).
„Je to môj prvý kontakt s antikou, mali sme pocit s dramaturgom, že vďaka turbulentným spoločensko-politickým udalostiam za ostatné dva roky, nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete, sa práve antické hry, ktoré spájajú rodinné problémy s politickými, ktoré majú ambíciu hovoriť o veľkých zmenách spoločenských, tie hry sa stávajú živšími alebo zaujímavejším materiálom pre divadlo. Antika je plná motívu, ktorý ma najviac zaujíma, a to je nezmyselný kolobeh pomsty, kde jedna vražda plodí ďalšiu,“ povedal pre TASR Brutovský.
„V súčasnosti je antika zaujímavá v súvislosti so všetkými pohybmi v spoločnosti a vo svete, ktoré zažívame, keď sa presun a pozornosť z kruhu rodinného presúva aj do spoločnosti, do väčších štátotvorných oblastí. Pokiaľ ide o antiku v Astorke, je to neočakávané spojenie. Ich dramaturgia vyzerá inak, ich spôsob herectva sa zdanlivo zdá byť nezlučiteľný s antikou a jej pátosom, ale to nás na tom lákalo, vytvoriť prvotné napätie zo stretnutia veľkej antiky a špecifík Astorky, ktoré poznáme,“ uviedol k inscenácii Dacho.
„Elektra je nešťastná, žije v minulosti, snaží sa bojovať za spravodlivosť. Nevieme však, do akej miery je to správne riešiť veci pomstou alebo ničiť násilie násilím. Prekvapilo nás, že paralela so súčasnosťou je veľká a dejiny sa tak trocha opakujú,“ doplnila pre TASR Konečná k postave Elektry.
Čo predchádza príbehu Sofoklovej Elektry: Mykénsky kráľ Agamemnón bol po návrate z trójskej vojny zavraždený svojou manželkou Klytaimnéstrou a jej milencom Aigistom, ktorý sa s ňou potom oženil a stal sa kráľom v Mykénach. Agamemnónova dcéra Elektra si uvedomila, že aj jej bratovi Orestovi hrozí smrť z matkinej ruky. Vyslala ho preto so starým pestúnom k fóckemu kráľovi Strofiovi, ktorý mal za manželku Agamemnónovu sestru. Strofios sa Oresta ujal a vychoval ho spolu s vlastným synom Pyladom, s ktorým Orestes uzavrel verné priateľstvo. Elektra na rozdiel od sestry Chrysothemidy je nezmieriteľná, túžila pomstiť smrť otca a čakala na návrat brata. Orestes naozaj po niekoľkých rokoch prichádza s priateľom Pyladom a pestúnom do Mykén, aby potrestal otcových vrahov.
V jednotlivých postavách sa predstavia Zuzana Konečná (Elektra), Rebeka Poláková (Chrysothemis), Marta Sládečková (Klytaimnéstra), Matej Landl (Aigisthos), Marián Labuda mladší (Orestes), Peter Šimun (Orestov pestún), Tomáš Mrekaj (Pylades), Zuzana Kronerová a Zita Furková (Mykénske ženy).
„Je to môj prvý kontakt s antikou, mali sme pocit s dramaturgom, že vďaka turbulentným spoločensko-politickým udalostiam za ostatné dva roky, nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete, sa práve antické hry, ktoré spájajú rodinné problémy s politickými, ktoré majú ambíciu hovoriť o veľkých zmenách spoločenských, tie hry sa stávajú živšími alebo zaujímavejším materiálom pre divadlo. Antika je plná motívu, ktorý ma najviac zaujíma, a to je nezmyselný kolobeh pomsty, kde jedna vražda plodí ďalšiu,“ povedal pre TASR Brutovský.
„V súčasnosti je antika zaujímavá v súvislosti so všetkými pohybmi v spoločnosti a vo svete, ktoré zažívame, keď sa presun a pozornosť z kruhu rodinného presúva aj do spoločnosti, do väčších štátotvorných oblastí. Pokiaľ ide o antiku v Astorke, je to neočakávané spojenie. Ich dramaturgia vyzerá inak, ich spôsob herectva sa zdanlivo zdá byť nezlučiteľný s antikou a jej pátosom, ale to nás na tom lákalo, vytvoriť prvotné napätie zo stretnutia veľkej antiky a špecifík Astorky, ktoré poznáme,“ uviedol k inscenácii Dacho.
„Elektra je nešťastná, žije v minulosti, snaží sa bojovať za spravodlivosť. Nevieme však, do akej miery je to správne riešiť veci pomstou alebo ničiť násilie násilím. Prekvapilo nás, že paralela so súčasnosťou je veľká a dejiny sa tak trocha opakujú,“ doplnila pre TASR Konečná k postave Elektry.
Čo predchádza príbehu Sofoklovej Elektry: Mykénsky kráľ Agamemnón bol po návrate z trójskej vojny zavraždený svojou manželkou Klytaimnéstrou a jej milencom Aigistom, ktorý sa s ňou potom oženil a stal sa kráľom v Mykénach. Agamemnónova dcéra Elektra si uvedomila, že aj jej bratovi Orestovi hrozí smrť z matkinej ruky. Vyslala ho preto so starým pestúnom k fóckemu kráľovi Strofiovi, ktorý mal za manželku Agamemnónovu sestru. Strofios sa Oresta ujal a vychoval ho spolu s vlastným synom Pyladom, s ktorým Orestes uzavrel verné priateľstvo. Elektra na rozdiel od sestry Chrysothemidy je nezmieriteľná, túžila pomstiť smrť otca a čakala na návrat brata. Orestes naozaj po niekoľkých rokoch prichádza s priateľom Pyladom a pestúnom do Mykén, aby potrestal otcových vrahov.
