Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svoje bohaté divadelno-režijné skúsenosti a vedomosti dlhé roky odovzdával aj študentom na VŠMU. Medzitým získal v roku 1989 titul docenta a v roku 1998 ho vymenovali za vysokoškolského profesora.
Autor TASR
Martin/Bratislava 19. mája (TASR) - Divadelný režisér, dramaturg, popredná osobnosť slovenského divadelníctva Vladimír Strnisko bude mať v sobotu 19. mája 80 rokov.
Vladimír Strnisko sa narodil 19. mája 1938 v Martine. Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave vyštudoval v roku 1964 dramaturgiu. Na začiatku svojich umeleckých aktivít bol dramaturgom v Slovenskej televízii, kde sa okrem iného výrazne podieľal aj na úspechu legendárnych televíznych pondelkoch. V roku 1968 sa stal spoluzakladateľom slovenskej divadelnej alternatívnej scény Divadla na Korze, ktorého bol aj umeleckým šéfom. Počas troch rokov existencie tejto scény inscenoval päť titulov napríklad hry Čakanie na Godota či Môj úbohý Marat.
Po zrušení Divadla na Korze v roku 1971 pôsobil Vladimír Strnisko až do roku 1987 ako dramaturg a režisér v Divadle Nová scéna v Bratislave. Režisérom v Slovenskom národnom divadle (SND) sa stal v roku 1988. Okrem toho na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia pôsobil aj ako hosťujúci režisér v pražskom Národnom divadle, kde napríklad zrežíroval hru Václava Havla Záhradná slávnosť. Ako hosťujúci režisér sa predstavil aj v pražskom Divadle na Vinohradech, ktoré v roku 1992 uviedlo pod jeho režisérskou taktovkou divadelnú hru Pierra Corneilla Cid. V rokoch 1993-1999 bol riaditeľom pražského Činoherného klubu.
V Slovenskom národnom divadle Vladimír Strnisko predviedol svoj precízny dramaturgicko-režisérsky prístup v divadelných hrách ako napríklad Samovrah, Nebezpečné vzťahy, S vylúčením verejnosti, Svadba, Cudzia žena a muž pod posteľou, alebo v hre Riaditelia či Rozbitý džbán. Pri divadelných prevedeniach hier v Divadle na Korze, Novej scéne či v SND spolupracoval predovšetkým s hercami generačne i názorovo spriaznenými ako Martin Huba, Marián Labuda, Magda Vášáryová, Stanislav Dančiak, Milan Lasica, Július Satinský, Dušan Jamrich.
Svoje bohaté divadelno-režijné skúsenosti a vedomosti dlhé roky odovzdával aj študentom na VŠMU. Medzitým získal v roku 1989 titul docenta a v roku 1998 ho vymenovali za vysokoškolského profesora.
V období od 21. mája 2010 do 23. mája 2011 zastával post riaditeľa Činohry SND.
Vladimír Strnisko sa narodil 19. mája 1938 v Martine. Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave vyštudoval v roku 1964 dramaturgiu. Na začiatku svojich umeleckých aktivít bol dramaturgom v Slovenskej televízii, kde sa okrem iného výrazne podieľal aj na úspechu legendárnych televíznych pondelkoch. V roku 1968 sa stal spoluzakladateľom slovenskej divadelnej alternatívnej scény Divadla na Korze, ktorého bol aj umeleckým šéfom. Počas troch rokov existencie tejto scény inscenoval päť titulov napríklad hry Čakanie na Godota či Môj úbohý Marat.
Po zrušení Divadla na Korze v roku 1971 pôsobil Vladimír Strnisko až do roku 1987 ako dramaturg a režisér v Divadle Nová scéna v Bratislave. Režisérom v Slovenskom národnom divadle (SND) sa stal v roku 1988. Okrem toho na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia pôsobil aj ako hosťujúci režisér v pražskom Národnom divadle, kde napríklad zrežíroval hru Václava Havla Záhradná slávnosť. Ako hosťujúci režisér sa predstavil aj v pražskom Divadle na Vinohradech, ktoré v roku 1992 uviedlo pod jeho režisérskou taktovkou divadelnú hru Pierra Corneilla Cid. V rokoch 1993-1999 bol riaditeľom pražského Činoherného klubu.
V Slovenskom národnom divadle Vladimír Strnisko predviedol svoj precízny dramaturgicko-režisérsky prístup v divadelných hrách ako napríklad Samovrah, Nebezpečné vzťahy, S vylúčením verejnosti, Svadba, Cudzia žena a muž pod posteľou, alebo v hre Riaditelia či Rozbitý džbán. Pri divadelných prevedeniach hier v Divadle na Korze, Novej scéne či v SND spolupracoval predovšetkým s hercami generačne i názorovo spriaznenými ako Martin Huba, Marián Labuda, Magda Vášáryová, Stanislav Dančiak, Milan Lasica, Július Satinský, Dušan Jamrich.
Svoje bohaté divadelno-režijné skúsenosti a vedomosti dlhé roky odovzdával aj študentom na VŠMU. Medzitým získal v roku 1989 titul docenta a v roku 1998 ho vymenovali za vysokoškolského profesora.
V období od 21. mája 2010 do 23. mája 2011 zastával post riaditeľa Činohry SND.
