Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návštevníci humenského zámku si tak v rámci výstavy môžu od štvrtka pozrieť približne 800 zdobených vajíčok.
Autor TASR
,aktualizované Humenné 8. marca (TASR) – Do Karpatskej kraslice sa zapojilo v tomto roku 83 autorov zo Slovenska i zahraničia. Návštevníci humenského zámku si tak v rámci výstavy môžu od štvrtka pozrieť približne 800 zdobených vajíčok.
Výstava má už 26-ročnú tradíciu. "Organizuje sa najmä preto, aby sa podporovala činnosť autorov v našom regióne, ale aj na celom Slovensku a takisto sa vytvára priestor na konfrontáciu techník, farebnosti, vzorov, ornamentiky týchto kraslíc v rámci karpatského regiónu, čiže doteraz Ukrajiny, Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka. Do budúcna plánujeme osloviť aj Rumunov," uviedol pre TASR etnológ Vihorlatského múzea v Humennom Jozef Fundák.
Ide o súťažnú výstavu, ktorá je rozdelená do dvoch vekových kategórií. Prvá je do 18 rokov a druhá, najviac zastúpená, je od 19 rokov vyššie. "V kategórii C sú tí, ktorí získali minimálne tri ocenenia počas histórie výstavy," pokračoval Fundák s tým, že po tomto ročníku v nej budú ôsmi a v budúcnosti už budú súťažiť medzi sebou. "Kategória D sú zahraniční autori," doplnil. Do tohto ročníka sa ich zapojilo spolu 13, konkrétne z Ukrajiny a Poľska.
Ocenených vyberala porota. Bolo ich spolu šesť – Kristína Demková, Júlia Vlčková, Soňa Košarová, Pavel Tyirjak, Margita Stojanová a Ľudmila Hubaľ. Cenu poroty získala Alena Pelechová. Postup do Zlatého fondu patrí Vladislave Puškárovej za precíznu prácu s drôtom.
Na výstave sú podľa etnológa zastúpené rôzne techniky. "Avšak, v tomto ročníku sa nám javilo, že je trošku menej tradičnej techniky batikovania," spomenul s tým, že nechýba voskovanie, vyškrabávanie, drôtovanie, ale aj modernejšie techniky, ako je madeira, olepovanie rôznymi druhmi materiálov, quilling, patchwork či kombinácie týchto techník. Okrem tradičnej škrupiny sa ako základ používa aj polystyrén či drevo, ale aj hlina.
Pripravená bola aj burza kraslíc, ktorú plánujú tiež 18. marca od 13.00 do 17.00 h a 27. marca od 8.00 do 12.00 h. Výstava potrvá do 6. apríla tohto roka.
Vlani získalo múzeum za jej organizovanie a podporu kultúrnych tradícií ocenenie Národopisnej spoločnosti Slovenska.
Výstava má už 26-ročnú tradíciu. "Organizuje sa najmä preto, aby sa podporovala činnosť autorov v našom regióne, ale aj na celom Slovensku a takisto sa vytvára priestor na konfrontáciu techník, farebnosti, vzorov, ornamentiky týchto kraslíc v rámci karpatského regiónu, čiže doteraz Ukrajiny, Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka. Do budúcna plánujeme osloviť aj Rumunov," uviedol pre TASR etnológ Vihorlatského múzea v Humennom Jozef Fundák.
Ide o súťažnú výstavu, ktorá je rozdelená do dvoch vekových kategórií. Prvá je do 18 rokov a druhá, najviac zastúpená, je od 19 rokov vyššie. "V kategórii C sú tí, ktorí získali minimálne tri ocenenia počas histórie výstavy," pokračoval Fundák s tým, že po tomto ročníku v nej budú ôsmi a v budúcnosti už budú súťažiť medzi sebou. "Kategória D sú zahraniční autori," doplnil. Do tohto ročníka sa ich zapojilo spolu 13, konkrétne z Ukrajiny a Poľska.
Ocenených vyberala porota. Bolo ich spolu šesť – Kristína Demková, Júlia Vlčková, Soňa Košarová, Pavel Tyirjak, Margita Stojanová a Ľudmila Hubaľ. Cenu poroty získala Alena Pelechová. Postup do Zlatého fondu patrí Vladislave Puškárovej za precíznu prácu s drôtom.
Na výstave sú podľa etnológa zastúpené rôzne techniky. "Avšak, v tomto ročníku sa nám javilo, že je trošku menej tradičnej techniky batikovania," spomenul s tým, že nechýba voskovanie, vyškrabávanie, drôtovanie, ale aj modernejšie techniky, ako je madeira, olepovanie rôznymi druhmi materiálov, quilling, patchwork či kombinácie týchto techník. Okrem tradičnej škrupiny sa ako základ používa aj polystyrén či drevo, ale aj hlina.
Pripravená bola aj burza kraslíc, ktorú plánujú tiež 18. marca od 13.00 do 17.00 h a 27. marca od 8.00 do 12.00 h. Výstava potrvá do 6. apríla tohto roka.
Vlani získalo múzeum za jej organizovanie a podporu kultúrnych tradícií ocenenie Národopisnej spoločnosti Slovenska.
