Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hulík veľkorozmernými fotografiami poukazuje na to, že konfiškácie pôdy, majetku a znárodnenie po roku 1948 popretŕhali vzťahy človeka k dedovizni, vlastnej roli, chalupe, obci, ako aj k pamiatkam.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - V sídelnej budove Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave otvorili vo štvrtok výstavu Odvrátená strana Slovenska. Slovenský dokumentarista a fotograf Tomáš Hulík na nej predstavuje súčasný stav kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku. Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo online. Súčasťou netradičnej vernisáže vysielanej na YouTube SNM bol aj autorský sprievod výstavou. Podľa generálneho riaditeľ SNM Branislava Panisa má ukázať to, ako sme za desiatky rokov uškodili Slovensku. "Má byť aj odrazom toho, akú zmenu chceme, akú chceme mať krajinu," uviedol na vernisáži výstavy, ktorá sa venuje aj životnému prostrediu a industriálnej architektúre.
Výstavnému projektu predchádzalo desať rokov práce Tomáša Hulíka na rovnomennom filmovom dokumente. Aktuálna výstava prostredníctvom 230 fotografií, ortofotomáp a faktografického materiálu ukazuje stav krajiny, kde totalitný režim zanechal stopy na stave životného prostredia, hmotnej kultúry, a tiež v myslení ľudí. "Bol by som veľmi rád, aby tie fotografie a celé posolstvo, ktoré chceme ukázať, pôsobilo ako apel, zamyslenie nad tým, čo robíme, budeme robiť, ale najmä čo sme robili, aby sme sa vystríhali chýb a poučili sa z nich," uviedol autor výstavy.
Hulík veľkorozmernými fotografiami poukazuje na to, že konfiškácie pôdy, majetku a znárodnenie po roku 1948 popretŕhali vzťahy človeka k dedovizni, vlastnej roli, chalupe, obci, ako aj k pamiatkam. Živelný rozmach industrializácie v 50. rokoch spôsobil závažné environmentálne záťaže životného prostredia. Fotograf zdokumentoval betónové monumenty v štýle socialistického realizmu, ale aj viacero unikátnych architektonických diel, ktoré v súčasnosti chátrajú a stávajú sa korisťou developerov. Ukazuje, že rovnaké dejinné zvraty zasiahli aj historické pamiatky - rodové sídla šľachty – hrady, zámky a kaštiele, ktoré sa bez svojich majiteľov stali predmetom drancovania, sídlami polepšovní, starobincov a skladov jednotných roľníckych družstiev.
Fotografie potvrdzujú, že novú nádej nepriniesli ani reštitúcie po roku 1989. V problémoch je aj kultúrne dedičstvo v rukách štátu. "Každá štvrtá národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti narušená či v dezolátnom stave. Pôvodné slovenské dediny, osady a lazy vymierajú. V krajine minerálnych žriedel dochádza k devastácii vzácnych kúpeľných objektov," upozorňuje Hulík. Jeho výstavný projekt rozpráva príbeh o tom, čo sme zdedili, stratili a čo na tomto našom Slovensku vlastne všetci robíme. "Je smutným obrazom súčasnosti. Ukazuje náš vzťah k prírodným i kultúrnym pamiatkam a spôsob, ako sa staviame k najväčším hodnotám našich predkov. Je nesmierne poučný pre nás všetkých," dodal Panis.
Výstava potrvá do 23. mája 2021.
Výstavnému projektu predchádzalo desať rokov práce Tomáša Hulíka na rovnomennom filmovom dokumente. Aktuálna výstava prostredníctvom 230 fotografií, ortofotomáp a faktografického materiálu ukazuje stav krajiny, kde totalitný režim zanechal stopy na stave životného prostredia, hmotnej kultúry, a tiež v myslení ľudí. "Bol by som veľmi rád, aby tie fotografie a celé posolstvo, ktoré chceme ukázať, pôsobilo ako apel, zamyslenie nad tým, čo robíme, budeme robiť, ale najmä čo sme robili, aby sme sa vystríhali chýb a poučili sa z nich," uviedol autor výstavy.
Hulík veľkorozmernými fotografiami poukazuje na to, že konfiškácie pôdy, majetku a znárodnenie po roku 1948 popretŕhali vzťahy človeka k dedovizni, vlastnej roli, chalupe, obci, ako aj k pamiatkam. Živelný rozmach industrializácie v 50. rokoch spôsobil závažné environmentálne záťaže životného prostredia. Fotograf zdokumentoval betónové monumenty v štýle socialistického realizmu, ale aj viacero unikátnych architektonických diel, ktoré v súčasnosti chátrajú a stávajú sa korisťou developerov. Ukazuje, že rovnaké dejinné zvraty zasiahli aj historické pamiatky - rodové sídla šľachty – hrady, zámky a kaštiele, ktoré sa bez svojich majiteľov stali predmetom drancovania, sídlami polepšovní, starobincov a skladov jednotných roľníckych družstiev.
Fotografie potvrdzujú, že novú nádej nepriniesli ani reštitúcie po roku 1989. V problémoch je aj kultúrne dedičstvo v rukách štátu. "Každá štvrtá národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti narušená či v dezolátnom stave. Pôvodné slovenské dediny, osady a lazy vymierajú. V krajine minerálnych žriedel dochádza k devastácii vzácnych kúpeľných objektov," upozorňuje Hulík. Jeho výstavný projekt rozpráva príbeh o tom, čo sme zdedili, stratili a čo na tomto našom Slovensku vlastne všetci robíme. "Je smutným obrazom súčasnosti. Ukazuje náš vzťah k prírodným i kultúrnym pamiatkam a spôsob, ako sa staviame k najväčším hodnotám našich predkov. Je nesmierne poučný pre nás všetkých," dodal Panis.
Výstava potrvá do 23. mája 2021.
